odvolanie primátora Tibora Bodnára viac než napätá.
Najlepšou obranou je útok
Prvým prebudením sa zo sladkej nevedomosti bola pre nový dvanásťčlenný čisto mužský poslanecký zbor informácia zo začiatku marca, že mesto nenaplnilo príjmovú a následne ani výdavkovú časť vlaňajšieho rozpočtu a dcérskym spoločnostiam mesta chýbajú stovky tisíc korún na prevádzku. Technické služby aj kultúrne stredisko sa stávajú druhotne platobne neschopnými a na "slušné" dlžné sumy sa geometrickým radom nabaľujú penále. Žart je v tom, že do tejto situácie sa dostali vďaka mestu a jeho vedenie im ešte na poslednom zastupiteľstve vytklo ako to hospodária. Stále platí stará stratégia, že najlepšia obrana je útok alebo treba povedať "B" ale o "A" mlčať s nádejou, že možno sa naň nikto neopýta?
Priveľa otázok, primálo odpovedí
Ale zvedaví poslanci sa pýtajú. Takzvaných chodníkových rečí pribúda a ich úlohou je zistiť, čo je na nich pravdy. Žiaľ, väčšina z nich má racionálny základ. Prečo o tom vedenie mlčí? Kvôli tomu dal jeden z poslancov, Štefan Fedič, na predposlednom zasadnutí zastupiteľstva primátorovi Tiborovi Bodnárovi domácu úlohu. Navrhol zrušiť mandátnu zmluvu s MIBYT-om a dať urobiť právny rozbor zmluvy o odovzdaní bytov neplatičov mestu. "Odkiaľ dofinancujeme výstavby na sídlisku Centrum II, keď celkové náklady sa odhadujú na 88 miliónov korún? Koľko financií bude potrebných na dofinancovanie cintorína a kde na to vezmeme?," kládol ďalšie otázky. Zároveň požiadal ekonómku mesta, aby mu predložila písomnú správu o celkovej zadĺženosti mesta.
Pravda bolí...
Na minulotýždňovom zastupiteľstve dostal svoje odpovede, ale spokojný je len čiastočne. "Mesto má nehnuteľný majetok za asi 154 miliónov korún a nehnuteľný za 2 milióny korún. Záväzky mesta od roku 1994 vyčíslili na 4,5 milióna korún, pričom táto suma najviac narástla za rok 2002 ," uviedol pre náš denník s poznámkou, že odpoveď, prečo to tak je, nedostal. Nemenej zaujímavé sú fakty o úverovej zaťaženosti mesta. "Prvým v objeme 18 miliónov korún, je úver na cintorín, potom je tu terminovaný úver 1,8 milióna korún, prvý municipiálny úver 1,4 milióna korún a úver zo ŠFRB na 15,2 milióna korún. Keďže časť z nich je už splatených, k januáru ešte zostalo splatiť 32,9 milióna korún. Odporúčam neuvažovať s novým úverom až do splatenia aspoň časti uvedených dlhov, nakoľko mestským zastupiteľstvom bol schválený ďalší úver 6,5 milióna korún na dostavbu sídliska Centrum, ktorý doteraz nebol čerpaný," uvádza sa v správe hlavnej ekonómky mesta Márie Molnárovej.
Keď k tomu prirátame spomínaných 4,5 milióna korún dlhov, spolu je to 37,5 milióna korún. Táto tvrdá realita naozaj bolí a ešte len bude. Ani na poslednom zastupiteľstve totiž neprišiel na pretras rozpočet mesta, hoci dátum tlačí a samospráva funguje na provizórium, čo nie je práve najšťastnejšie. Vedenie mesta ho prisľúbilo predložiť tento týždeň, čo je už druhý odklad tohto závažného rozhodnutia.
Prečo vedenie mesta mlčí?
A sú tu ešte kauzy. Prvá z nich začala ešte vlani, keď mesto bez právoplatnej kúpno-predajnej zmluvy prijalo od uchádzačky o kúpu starej budovy magistrátu zálohovú platbu 150-tisíc korún. Napriek tomu, že je to prinajmenšom neštandardný spôsob predaja nehnuteľností, prijalo začiatkom tohto roku ďalších 350-tisíc korún. Až poslanci na predposlednom zastupiteľstve urobili rázny sek a rozhodli, že uchádzač buď vyplatí zvyšok kúpnej ceny, teda ešte pol milióna korún do 20. marca, alebo sa budova predá inému. Keďže požadovanú čiastku nezaplatil, poslanci svoje pôvodné uznesenie zrušili a rozhodli o predaji budovy ďalšiemu záujemcovi. Všetci sa však pýtali: "Je to právne v poriadku, ak mesto peniaze vráti, hoci k podpisu zmluvy ešte nedošlo a teda nie je čo zrušiť?" Prednosta Jozef Danáč aj primátor mesta ich upokojili, že je to vraj O.K.
Kapitolou samou osebe je zmluva mesta so súkromnou spoločnosťou MIBYT, ktorá spravuje mestské byty. Začiatkom roka totiž prebralo od nej byty po neplatičoch, ktorí v nej zaťali sekeru za asi 4,5 milióna korún. Čo ak sa správca začne hlásiť o svoje práva a peniaze bude žiadať od mesta? Fikcia alebo čoskoro realita?. Prečo prednosta a primátor mlčia? Na poslednom zasadnutí informovali poslancov, že budú so spoločnosťou o týchto veciach rokovať, ale kedy, to sa nedozvedeli.
A je tu ešte nový cintorín. Každý, kto naň pozrie, sa neubráni počítaniu, ako na ňom mesto mohlo preinvestovať 18 miliónov korún? Stále chýba dom smútku, sociálne zariadenia, terénne úpravy.. Pikoškou je, že čas súri. Starý už totiž kapacitne nestačí a aj pri veľkom šťastí je otázkou pár mesiacov, kedy sa naplní. Keď na to šéf technických služieb Zdeno Berky upozornil, primátor mesta ho stopol, aby tieto veci nechal na bod rôzne! "V kontexte nahromadených problémov a nedostatku komunikácie s vedením mesta som sa rozhodol dať podnet na Najvyšší kontrolný úrad, aby preveril dodržiavanie zákonov o rozpočtových pravidlách a hospodárenie mesta," povedal otvorene. Primátor túto správu prijal relatívne pokojne, podobne ako nedávnu o preverovaní výsledku volieb na Ústavnom súde.
Nemému decku ani vlastná mať nerozumie
Do riešenia problémov mesta teda musia vstupovať štátne úrady. Primátorovi mesta aj prednostovi podľa všetkého chýba správny spôsob komunikácie s poslancami aj občanmi mesta, hoci o ich fundovanosti a skúsenostiach niet pochýb. Prečo sa snažia zakrývať problémy, ktoré mesto má? Veď tam, kde chýba transparentnosť, vždy vznikajú podozrenia. To, či sú opodstatnené alebo nie, by mali osvetliť práve oni. Keďže sa však správajú ako nemé deti, ktorým ani vlastná mať nerozumie, na rad prichádzajú riešenia, ktoré pre nich, mesto ani jeho občanov rozhodne nebudú príjemné...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín