vydýchli, že sa konečne zbavia starej barabizne. Celá transakcia je však viac než divná.
Ľady sa pohli, ale kam?
Sečovčania vedia len to, že vlani v septembri poslanci rozhodli, že budovu a pozemky pod ňou mesto predá spoločnosti LIDL. Žiaľ, kópiu tohto dokumentu nám na magistráte odmietli vydať s tým, že je to príkaz primátora. " Búracie práce zrealizuje magistrát na vlastné trovy s tým, že po ich ukončení nám zahraničný partner náklady na ne vykompenzuje. Keďže povolenie na búranie už máme, práce sú v plnom prúde," uviedol pre náš denník primátor 29. októbra 2002.
Prvou nezrovnalosťou bolo, že spomínané búracie povolenie mesto v skutočnosti nemalo, druhou tvrdenia primátora, že LIDL plánuje prvých zákazníkov v novej predajni privítať ešte pred Veľkou nocou 2003. Ďalej sú tu slová expanzistov LIDL-u, podľa ktorých na zozname lokalít, kde v budúcnosti budú stáť supermarkety LIDL, Sečovce nikdy nefigurovali. Nepresné je aj vyjadrenie primátora, že pozemky mesto predá LIDL-u. Spoločnosť totiž pozemky na svoje stavby kupuje cez tretie osoby. A ani búracie práce nerealizoval magistrát.
Kde skončila združená budova?
Nová primátorka Sečoviec Monika Bérešová nedávno pre náš denník na otázku, komu vlastne mesto pozemky predalo uviedla, že košickej spoločnosti V.O.D.S.,a.s., ktorá zároveň realizovala aj búracie práce. "Zatiaľ jej patria len inžinierske siete pod budovou, za ktoré už aj zaplatila 500-tisíc korún. Za pozemky by sme mali dostať cca 5 miliónov korún," vyjadrila. Viac než zvláštna zostáva jej reakcia na interpeláciu poslanca Jána Dobránskeho, ako sa zdemolované časti budovy dostali na skládku Baňa, ktorá je od roku 1998 uzavretá a mesto na jej rekultiváciu dostalo peniaze od štátu. "Neporiadok je aj inde, nielen tam a robia ho občania. Sanácia skládky sa dokončí tento rok," odviedla odpoveď na vedľajšiu koľaj.
Fotografie, zhotovené na skládke svedčia o pravdivosti slov poslanca. Už od cesty vidno na už zrekultivovanej časti skládky vysoké kopy železobetónového odpadu. Každý z hrubých kusov musí vážiť niekoľko stoviek kilogramov. Žeby si nejaký neporiadny občan dal tú prácu a previezol celú združenú budovu po kusoch na uzavretú skládku, riskujúc pritom mastnú pokutu?
Betón ako sanačný materiál?
Na to, kam firma vyviezla sutinu z budovy, sme sa spýtali jej konateľa Igora Sidora. Najskôr tvrdil, že "neviem, túto činnosť pre nás zabezpečovala subdodávateľská firma," ale keď sme mu položili priamu otázku, či vie, že skončila na uzavretej skládke, pripustil, že áno. "Odpad sme tam iba odložili, lebo sa ešte bude spracovávať. Tento materiál sa drví a následne používa. Je ideálny napríklad aj pri rekultivácii a sanácii skládok," vyjadril sa. Odborníci z oblasti životného prostredia sa nad týmto tvrdením len pousmiali. "Pokiaľ je skládka uzavretá, jediným materiálom, ktorý sa na ňu môže uložiť je ten, ktorý je určený na rekultiváciu. Na sanáciu skládok existujú presné kritériá a hoci to nemožno vylúčiť, rekultivovať ich betónom či železobetónom by bolo zvláštne," povedali nám. Igor Sidor odmietol povedať aj presné podmienky kúpnej zmluvy s tým, že je to "vec obchodného tajomstva."
Chýbajúce dokumenty
Viac svetla do finančných otázok transakcie medzi firmou V.O.D.S. a mestom Sečovce vniesla žiadosť firmy o odkúpenie pozemkov a uznesenie mestského zastupiteľstva z 30. septembra 2002, ktorú sa nám podarilo získať. "Touto cestou si vás dovoľujeme požiadať o odkúpenie pozemkov o výmere 4948 m2 s predkupným právom na susedné parcely o celkovej výmere 3150 m2," píše sa v žiadosti, ku ktorej je priložená ponuka a rozpočet firmy na búracie práce, znejúci na takmer 5,5 milióna korún. Medzi položkami možno nájsť odvoz sutiny na skládku (113 400 Sk), poplatok za skládku (540 000 Sk), vodorovné premiestnenie sutiny na skládku (226 800 Sk) či uloženie sutiny na skládku s hrubým urovnaním bez zhutnenia ( 54 000 Sk). Nikde ani zmienka o tom, že by sa odpad mal uložiť na uzavretú skládku Baňa.
Prečo firma nevyviezla odpad na riadnu skládku do Veľkých Ozoroviec, ktorá leží len zopár kilometrov od Sečoviec? Pokiaľ sa dostal na Baňu, mesto o tom muselo vedieť. Zaujímavé fakty prináša návrh na uznesenie, ktoré nám magistrát odmietol dať. Poslanci podľa neho súhlasili so zbúraním rozostavanej stavby za ponúknutú cenu firmou VODS a s predajom pozemku za cenu 3,711 tis. Sk, rozostavenej infraštruktúry za cca 600-tisíc Sk a predkupným právom na susedné parcely na výstavbu parkovacích miest k supermarketu. Kto má aspoň základné vedomosti z matematiky, určite si vypočíta, že búranie stojí 5,5 milióna korún a predajom pozemkov mesto získa 4,3 milióna korún. Ako vieme z dobre informovaného zdroja, poslanci údajne prejednávali len túto jedinú ponuku. Súvisí to nejako s tým, že firma VODS je jedným zo sponzorov sečovskej hádzanej? Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky dá možno ďalší článok v mesačníku Sečovský obzor. Rozsiahle rozhovory s primátorkou či poslancom Ondrejkom sú totiž v každom jeho vydaní. Háčik je v tom, že relevantných odpovedí na skutočné otázky občanov, ktoré ktosi nazval "chodníkovými rečami", v tomto periodiku zatiaľ nikto nenašiel...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
