počkať. So sklamaním to skonštatovali účastníci posledného pracovného stretnutia k problematike TVO, ktoré sa nedávno konalo v Strednom odbornom učilišti poľnohospodárskom vo Viničkách.
Pozdvihnutie TVO sa vlani v septembri dostalo medzi priority vlády SR a následne sa rozkrútil kolotoč pravidelných pracovných stretnutí na úrovni Košického samosprávneho kraja, ktorý je poverený projektovým manažérstvom. Ako vo Viničkách zdržanlivo priznal aj sám košický župan Rudolf Bauer, "príprava projektov mohla byť rýchlejšia a už teraz je jasné, že sme nevyužili všetky možnosti." Ako dodal, samosprávny kraj má záujem pozdvihnúť Tokaj, pričom jednou z grandióznych vízií je prepojenie oblasti zo Zemplínskou šíravou.
O čom sa vlastne bavíme?
Kardinálna otázka znie: má to zmysel? Čerpanie z európskych fondov špeciálne pre Tokajskú vinohradnícku oblasť je totiž viazané na uznanie značky a na už spomenutý zápis do svetového dedičstva. Slová generálneho riaditeľa sekcie poľnohospodárstva, potravinárstva a obchodu na Ministerstve pôdohospodárstva Ladislava Dobosa, ktorý bol priamym účastníkom všetkých rokovaní o uznaní a zápise, schladili každého, kto si pri krásnej vízii vyloďovania stoviek turistov na hati v Strede nad Bodrogom kreslil skvelú budúcnosť TVO.
Nášľapné míny
Je všeobecne známe, že maďarskú časť Tokaja naši južní susedia zapísali do UNESCO už v roku 1998. V našom prípade nejde o nový zápis, len o rozšírenie už existujúceho, ktorý má Maďarsko v suchu. Európska únia do tejto otázky nemieni zasahovať a odporučila Slovensku získať súhlas maďarskej vlády. Pri bilaterálnych rokovaniach naši južní susedia na základe starých uhorských máp z roku 1908 argumentovali, že v čase vzniku 1.ČSR zostali na slovenskej strane Tokaja len tri obce Viničky, Malá Tŕňa a Slovenské Nové mesto. "Oblasť sa nielen na maďarskej, ale aj na slovenskej strane rozširovala a v roku 1961 už mala TVO na Slovensku 908 hektárov a patrilo do nej 7 obcí," vysvetlil L. Dobos.
Ako dodal, Maďari to nechcú akceptovať. Súhlas na zápis Slovensko nedostalo ani pri ďalších rokovaniach na úrovni ministerstiev kultúry a diplomacie. "Maďarsko vyšlo s návrhom, aby slovenská TVO patrila len do nárazníkovej zóny, čo sme nemohli akceptovať," vysvetlil. Napriek tomu Slovensko poslalo žiadosť o zápis s príslušnou dokumentáciu do Paríža, aby ju UNESCO posúdilo.
Koniec ružových snov
Do Francúzska však nedošla. Pred pár týždňami sa všetci zainteresovaní dozvedeli, že celý proces stoplo slovenské ministerstvo zahraničných vecí. "Žiadosť stiahlo, lebo vraj nespĺňala niektoré formálne náležitosti a namiesto nej do Paríža putoval materiál o slovenských pralesoch. Museli sme sa zmieriť s tým, že podanie žiadosti sa odkladá o rok," skonštatoval L. Dobos. Perličkou je, že táto správa uzrela svetlo sveta pár hodín po tom, ako košický župan Rudolf Bauer v podzemí trebišovského Vlastivedného múzea slávnostne otvoril prvý archív tokajského vína. Podľa slov šéfa sekcie má maďarská strana výhrady aj voči našej legislatíve v oblasti vinohradníctva. "Chce, aby sme naše zákony zosúladili s tými, ktoré má Maďarsko. Na našom ministerstve už vznikla expertná skupina, ktorá sa tým zaoberá," poznamenal.
Máme čo doháňať
Napriek tejto tvrdej realite a sklamaniu má stopnutie žiadosti aj výhodu. Podľa L. Dobosa aj ďalších odborníkov na TVO, možno slovenská diplomacia zabránila medzinárodného faux pas. Keby sme totiž expertnej komisii UNESCO začali ukazovať naše tokajské vinohrady, asi by sme sa nevyhli začervenaniu. To, čo bolo na papieri, nie veľmi korešponduje s realitou v teréne. "Prešľapal som si vinohrady na oboch stranách hranice. Máme čo robiť, aby sme sa vyrovnali tomu, čo možno vidieť u našich susedov. Špeciálne som sa zameral na jadro maďarskej TVO, ktoré bolo zapísané do UNESCO. Platia tam veľmi striktné pravidlá, čo u nás nie je," priznal. Ak teda chceme značku a zápis, musíme dokázať, že tokajské vinohrady par excellence, o ktorých toľko hovoríme, naozaj máme. "Z EÚ sem nepríde ani koruna, ak nedokážeme, že projekty, ktoré robíme, sú naozaj oprávnené," otvorene priznal L. Dobos.
Pripravme si žolíky…
Vo svetle týchto faktov si musíme otvorene priznať, že napriek úsiliu vlády, KSK, slovenskej diplomacie, a odborníkov sme sa zatiaľ pri uznaní značky a zápise vlastne nepohli ani o krok. Na to, ako veľmi zaostávame za našimi susedmi pri ochrane značky Tokaj a viníc, stačilo prejsť cez južné hranice. Vďaka našej neprezieravosti a prílišnému sebavedomiu sme dostali zaslúžené K.O. a v období, keď sme už mali písať projekty, stojíme na mŕtvom bode. To, či dokážeme pozbierať čriepky z toho, čo nám ešte z pravého Tokaja zostalo a s istotou sa vrátiť k rokovaciemu stolu, závisí len od nás. Karty sú rozdané a našou úlohou je nájsť žolíky, ktoré nám v práve dohratej partii tak zúfalo chýbali…
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
