menšiny Klára Orgovánová. Jej historicky prvá návšteva v meste bola plná nedorozumení a zástupcovia štátnej správy, samosprávy a tretieho sektora, ktorí od nej očakávali rady pri riešení konkrétnych problémov, odchádzali zo stretnutia so zmiešanými pocitmi.
Na akciu boli pozvaní zástupcovia dvanástich obcí, kde žije vysoké percento Rómov a agilnejšie občianske združenia (OZ). Akonáhle sa v rámci diskusie obrátili na splnomocnenkyňu so žiadosťami o pomoc pri konkrétnych problémoch, dostali odmietavú odpoveď. OZ Pekný deň z Blatných Remiet Klára Orgovánová odporučila na nadácie. „Náš úrad disponuje čiastkou 50 miliónov korún ročne, čo nám umožňuje finančnú pomoc len kde-tu, ale nie systematicky a vo veľkých objemoch. Na to som sem neprišla, Mojím cieľom je vysvetliť vám aké možnosti máme, aké máte vy. Očakávala som, že tu budeme hovoriť na tejto úrovni. Ak mi niekto tvrdí, že s Rómami sa nedá nič robiť či komunikovať s nimi alebo že iba robia deti, neplánujem na to reagovať - tieto témy patria k pivu," schladila starostov aj zástupcov tretieho sektora.
Ako dodala, úrad je len medzirezortným orgánom, ktorý má určité zámery predostrieť kompetentným ministerstvám, ale sám rómsky problém nevyrieši. Aby debatu uviedla na správnu koľaj, vymenovala všetko, čo úrad v poslednom čase urobil. „Vypracovali sme Komplexný program rozvoja rómskych osád, realizujeme rôzne vzdelávacie či zdravotné programy, iniciovali sme program výstavby bytov osobitného štandardu, do ktorej sú zapojení aj Rómovia, takže týmto spôsobom sa trochu znížila nezamestnanosť. Sme radi, že sa zlepšila aj komunikácia medzi lokálnou štátnou správou, samosprávou a Rómami," povedala. Všetky tieto fakty však mali len konštatačný charakter. Na žiadosť riaditeľky sobranskej špeciálnej základnej školy Mgr. Valérie Soročinovej, ktorá navrhla, aby úrad vytvoril podmienky aj pre vzdelávanie Rómov v strednom veku formou externého štúdia, však splnomocnenkyňa reagovala zamietavo a odporučila jej nadácie. Rovnakú odpoveď dostali združenia, ktoré chceli zriadiť komunitné centrá.
Gólom do bránky Sobrančanov bola jej odpoveď na otázku, prečo sa stále hovorí len o Spiši, tunajších projektoch a úspechoch. „Lebo tunajšie občianske združenia urobili kopu práce a to je vidno. Sú aktívne a preto tam idú peniaze. Vy takí aktívni nie ste a preto sem neprúdia ani financie. Asi robíte málo," povedala. Malý rozruch spôsobil šéf michalovského Rómskeho poradensko- informačného centra Ladislav Horváth, ktorý splnomocnenkyni otvorene naznačil, že celé stretnutie je neplodné. „Hovoríte o vzdelávaní, ale kto dá absolventom prácu. V Michalovciach máme 11 rómskych vysokoškolákov, ktorí chodia kopať kanály do Čiech a 64 stredoškolákov, ktorí nemajú robotu," skonštatoval. Rozohneného Horvátha splnomocnenkyňa zastavila, na čo sa zdvihol a odišiel.
V závere pobytu v Sobranciach si splnomocnenkyňa zašla obzrieť aj osadu na Michalovskej ulici, kde žije asi 400 Rómov. Šofér ju zaviezol do stredu osady, odkiaľ prešla asi 50 metrov k rómskym mestským bytovkám. Prehodila zopár slov s niekoľkými Rómami, ktorí sa stihli spamätať najrýchlejšie, po asi desiatich minútach suchou nohou nasadla do pristaveného služobného auta a odišla do Prešova. Keď sme odchádzali z osady, Rómovia sa pýtali, čo sa tu dialo a po vysvetlení, že ich navštívila splnomocnenkyňa vlády, zostali v šoku. „Keby sme to vedeli, my by sme jej povedali, čo nás trápi," povedal asi tridsaťročný Róm. Otázkou je, či by to pani splnomocnenkyňu zaujímalo alebo by sa dočkali rovnakých odpovedí ako tí, ktorí s ňou mali možnosť takmer dve hodiny diskutovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
