kreslom mu priklepla Sobranské kúpele za symbolickú korunu. Oficiálne sa Rehabilitačný liečebný ústav stal majetkom mesta 1. januára 2003.
Zázračné účinky verzus konkurencia
Aj keď sa o tom nehovorí, sobranský prameň má vďaka svojmu unikátnemu zloženiu veľmi podobné účinky, ako piešťanský. Žiaľ, o stovkách kúpeľných hostí v bielych róbach, promenádujúcich sa uprostred nádherného lesoparku, dnešné kúpele môžu len snívať. Ich slávnejší západoslovenský konkurent ich postupne úplne vytlačil z povedomia stredoeurópskej verejnosti a dnes sa tu liečia ľudia predovšetkým z východu republiky. Podľa primára Rehabilitačného liečebného ústavu (dnešný názov kúpeľov) MUDr. Mária Fiedlera, sem najčastejšie prichádzajú ľudia s chorobami pohybového ústrojenstva.
"Voda má výborné účinky na choroby chrbtice a poúrazové stavy títo pacienti tvoria gro našej klientely. Okrem toho tu ako jediné lôžkové zariadenie v rámci regiónu robíme zaškoľovacie programy pre rodičov detí s detskou obrnou," vyjadril sa MUDr. Fiedler. Ako dodal, kvôli vysokému obsahu síry má aj výborné účinky na kožné ochorenia. Z času na čas tu prijmú pacientov s rôznymi ekzémami či psoriázou. Žiaľ, "zberňou" kožných pacientov sú kúpele Smrdáky. Pomôžu preraziť tieto bariéry zmenené vlastnícke vzťahy v kúpeľoch?
Prečo mesto???
"Na kúpele bol vypracovaný privatizačný projekt, ale podľa nášho názoru je lepším riešením, keď zostane v rukách mesta. Majetok, teda budovy a pozemky pod nimi, v hodnote cez 6 miliónov korún sme totiž dostali s tým, že zdravotnícky účel Sobranských kúpeľov musí zostať zachovaný a nič z nich sa nesmie predať," uviedol pre KORZÁR primátor mesta Štefan Staško. Spolu s majetkom zobralo na svoje plecia aj dvojmiliónové dlhy, ktoré kúpele mali a už pol roka snaží o dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, aby sa kúpele konečne mohli odraziť od dna.
Čistenie stola
Prvým nepopulárnym opatrením bolo odstránenie prezamestnanosti. "Snažili sme sa nájsť riešenie, ktorými by sme na jednej strane ušetrili v prevádzke, ale na druhej neukrátili pacienta. Po ekonomickej analýze sme niekoľkých ľudí z radov obslužného a pomocného personálu prepustili," vysvetlil primátor. V súčasnosti v kúpeľoch existuje 41 úväzkov, ale fyzicky v nich pracuje viac ľudí. Mesto zatiaľ platy neznižovalo, krátilo však osobné hodnotenia, napríklad riaditeľovi o 10-tisíc korún.
Prechod kúpeľov pod krídla mesta ovplyvnil aj dobu pobytu pacientov. Podľa súčasného systému v zdravotníctve poisťovne platia za celý pobyt, ktorý si prevádzkovateľ musí rozpočítať na kalkulačné dni. "Nechceli sme robiť personálne redukcie na úkor rehabilitačných sestier, ktoré sú de facto najväčšou reklamou kúpeľov. Ak sme sa chceli vyvarovať nabaľovania ďalších dlhov, museli sme znížiť čas pobytu z dovtedajších sedemnásť na dvanásť dní," dodal primátor.
Efekt…
Efekt reštrikcií na seba nedal čakať. Kým v januári sa prevádzkové náklady v kúpeľoch pohybovali okolo 1,2 milióna korún a ich strata bola asi 390-tisíc korún, po prijatí opatrení sa táto čiastka z mesiaca na mesiac znižuje. Posledná strata by mala vzniknúť teraz v júni a už v júli by mala byť nulová. Závisí to však aj od zazmluvnenia klientov, ktorí si pobyt budú hradiť sami. "V súčasnosti sa to nedá, lebo vedenie kúpeľov na takúto podnikateľskú činnosť nemá živnosť a tým pádom nemôže prijímať samoplatcov," poznamenal primátor. V kúpeľoch sa mesačne cez zdravotnícky systém odlieči viac ako 80 ľudí zo všetkých kútov východu republiky.
Vízie a realita
Súbežne s čistením stola mesto podniká aj kroky, aby kúpeľom vrátilo zašlú slávu. "Už dlhšiu dobu sa snažíme nájsť solventného podnikateľa, ktorý by do nich vstúpil a mohol tu investovať. Záujemcov bolo viac, vyselektovali sme z nich troch," prezradil primátor, ale ich mená odmietol povedať. Horúcim kandidátom je údajne istá košická firma, v ktorej figuruje skúsený lekár, ale jej názov nepovedal s argumentom, že je to predčasné. Celá vízia má totiž háčik.
Mesto je viazané kritériami Fondu národného majetku, ktoré neumožňujú akékoľvek pohyby s majetkom kúpeľov. Jediná šanca je v udelení výnimky, o ktorú magistrát požiadal, ale odpoveď zatiaľ nedostal. Predstava je asi taká, že do budúcej akciovej alebo obchodnej spoločnosti vloží majetok kúpeľov a bude mať minimálne 34-percentný rozhodovací balík, aby ho spolumajiteľ nemohol vyblokovať pri dôležitých rozhodnutiach. Veci sa vyjasnia v najbližších týždňoch, kedy by mal dostať stanovisko FNM. Perličkou je, že napriek tomuto problému je už na svete grandiózny projekt rekonštrukcie kúpeľov v hodnote asi 170 miliónov korún.
Projekt
Ráta s komplexnou rekonštrukciou všetkých existujúcich budov, dostavbou na 70 percent rozostavaného objektu, ktorý mesto vlastní už dávnejšie ako aj s niekoľkými úplne novými stavbami. Figuruje v ňom budovanie kolonády, ktorá by spájala všetky budovy, kúpaliska, tenisových kurtov, kúpaliska, gynekologického pavilónu a iných noviniek. To, že by sa kúpele mali v budúcnosti uberať smerom prudkého rozvoja, zatiaľ vyzerá ako utópia. Krátka prehliadka areálu hovorí sama za seba.
Budovy nie sú v najlepšom stave, strechy pretekajú a prameň, z ktorého vyviera voda so vzácnym zložením, svoj názov znesie len ťažko. Okolie je zanedbané, na dverách rotundy, ktorá prameň zastrešuje, civie obrovská diera a vnútro pripomína skôr smetisko, ako miesto, odkiaľ vyviera liečivá voda so zázračnými účinkami na širokú paletu diagnóz. Podškrtnuté, sčítané vyzerá to, ako by kúpele nemali gazdu. Primátor mesta otvorene priznal, že o tom vie s argumentom, že všetko sa naraz nedá. "Prvoradé je dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, potom zníženie strát v tepelnom hospodárstve rekonštrukciou rozvodov a oprava zatekajúcich striech. Ďalší rozvoj kúpeľov závisí od verdiktu FNM a vstupu investora. Všetko ukáže čas," uzavrel Štefan Staško.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
