vyhnanec, lebo doma mu po roku 1948 zviazali ruky a zapchali ústa. Vtedajšie socialistické Slovensko, ktoré vyžadovalo svetonázorovú poslušnosť, nepotrebovalo voľnomyšlienkarov, slobodne tvoriacich ľudí.
Ak chcel Gorazd Zvonický, obč. menom Andrej Šándor, vykonávať svoje kňazské povolanie a slobodne sa vyjadrovať, tvoriť, musel opustiť vlasť. V cudzine vytvoril veľké básnické dielo, na ktoré by mohli byť hrdé aj veľké národy. Dnešné Slovensko je pyšné na svojho básnika, saleziánskeho kňaza, esejistu, pedagóga, prekladateľa, redaktora a veľkého rodoľuba. O to viac sa ním hrdia jeho rodáci Močaranci.
Na jeho počesť pripravili slávnostnú akadémiu. Pred chrámom sv. Gorazda v Močaranoch zneli verše Gorazda Zvonického. Malí školáci i dospelí sa snažili pretlmočiť duchovný odkaz básnika svojim rodákom Chrámový zbor pod vedením R. Zavackej s taktovkou RNDr. Š. Sabolovej dojímal občanov národnými i duchovnými piesňami, ktoré Zvonický pretlmočil z latinčiny do slovenčiny. Tvrdú cestu k oltáru a umeniu, krížovú cestu cudzím svetom rodákom sprístupnil znalec jeho diela PhDr. Ernest Sirochman.
Na vydarenom podujatí bola prítomná aj 96-ročná Mária Bruňová, staršia sestra básnika a jeho synovec stredoškolský profesor Ján Bruňo. Po hodinovom kultúrnom programe nasledovala súťaž najmenších. Príslušníci rôznych vekových kategórií si 'pohoveli' a spevom spríjemnili náladu pri táboráku.
Jedna z organizátoriek podujatia A. Kostovčíková, dojatá vydarenou akciou, sa vyjadrila: "Bola to dôstojná spomienka na nášho veľkého rodáka. Mali by sme v tom pokračovať a vytvoriť tradíciu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
