pripravené ukázať svoju silu a dominanciu. V tom sa ale objaví menší muž s fúzikmi a berie veci do svojich rúk. Diváci zatajujú dych, predstavenie vrcholí. S bičom v ruke a ohromným rešpektom v očiach šmahom ruky mení nenásytné šelmy na poslušné mačiatka, ktoré do bodky plnia príkazy krotiteľa a majiteľa cirkusu v jednej osobe - Antonína Aleša. Vrcholné číslo jedného z najlepších českých cirkusov je na konci, diváci nadšene tlieskajú. Cirkus Aleš má za sebou jedno z ďalších úspešných vystúpení.
Keď sa povie cirkus, väčšina ľudí si predstaví veľké šapitó, klauna s červeným nosom, akrobatov, kúzelníkov, či drezúru levov. Ako ale vyzerá život cirkusákov v súčasnosti? Podarilo sa nám nazrieť do zákulisia cirkusu Aleš, ktorý v týchto dňoch vystupuje v Zemplíne.
Znárodnenie...
Cirkus Aleš založil pred 120 rokmi Ján Aleš a odvtedy sa tradícia dedí z generácie na generáciu. Zakladateľ pochádzal z troch bratov, pričom druhý bol farár a tretí zas známy český maliar Mikuláš Aleš. Na začiatku cirkusová rodina jazdila najmä v nemecky hovoriacich krajinách ako putovné varieté, obohatené o kúzelníkov a artistov. Medzi vojnami starý otec súčasných majiteľov prišiel do Čiech a podnikal až do roku 1958, kedy im cirkus znárodnili. Takmer desať rokov cirkus Aleš nedobrovoľne oddychoval, až kým v roku 1968 otec terajšieho majiteľa dostal, ako jeden z dvoch cirkusov v Československu, licenciu na súkromné podnikanie. „Na to obdobie to bolo dosť výnimočné. Museli sme sa ale zmieriť s istými obmedzeniami, do mesta sme napríklad nemohli prísť pred štátnymi cirkusmi, obmedzili našu reklamu a podobne," vysvetľuje majiteľ a riaditeľ cirkusu Antonín Aleš, ktorý sa cirkusu ujal na začiatku deväťdesiatych rokov, po smrti svojho otca. Zo svojej centrály v Plzni vyrážali do Poľska, Maďarska, Ruska a Rakúska. Pre Cirkus Aleš, ktorý už niekoľko generácií patrí medzi najväčšie v Čechách je typické, že v jeho programe nájdete takmer všetko - kúzelníka, artistov, akrobatov, kone, ťavy, psy, či drezúru levov.
Kočovníci so splachovacími záchodmi
„Sezóna začína vo februári, marci a trvá 9 mesiacov. Zvyšnú časť roka trávime doma v Plzni, kde dávame do poriadku techniku, opravujeme autá, pripravujeme nový program, počnúc hudbou, kostýmami, a končiac každodenným skúšaním. Nepoznáme dovolenku, no pre niekoho je to jedna veľká dovolenka," pokračuje Antonín Aleš. Komfort ľudí od cirkusu sa za posledné roky výrazne zmenil. Kedysi ťahali maringotky kone, keď išli do kopca, tlačiť museli všetci. Dnes je bežným štandardom elektrina, splachovacie záchody či televízor v prívese. „Je to relatívne pohodlný život, no bez akéhokoľvek súkromia. Ste 24 hodín k dispozícii a slovo nechce sa mi tu neexistuje," s úsmevom hovorí manažérka cirkusu.
Klaun - srdce manéže
Cirkus počas jednej sezóny prejde 50 až 60 miest. Tvorí ho asi 30 ľudí, z toho asi polovica sú umelci, zvyšok tvoria robotníci, šoféri a chovatelia. Medzi artistami nájdete dvojicu akrobatov z Litvy, či fakíra zo Slovenska, ktorý sa z obyčajného robotníka vypracoval až na účinkujúceho. Vystupuje aj celá rodina majiteľa cirkusu. Hlavou cirkusu je riaditeľ a majiteľ v jednej osobe, ktorý má rozhodujúce slovo takmer vo všetkom. „Neznamená to ale, že by tu bola diktatúra. Artisti majú tiež čo hovoriť do programu," vysvetľuje manažérka. Najdrahší sú artisti, najťažšie je zohnať dobrého klauna. Ako povedal Antonín Aleš, „robiť klauna je najťažšie cirkusové umenie. Rozosmiať diváka je to najnáročnejšie. Klaun je pritom srdcom manéže. Nie je problém kúpiť slona, no je veľmi ťažké nájsť a angažovať dobrého klauna."
Medveď skoro zabil krotiteľa
Jeden z najkurióznejších zážitkov sa spája s Prešovom, kde pred pár rokmi počas vystúpení zo zverinca ušiel párik medveďov. Nakoniec vysvitlo, že nemali krvilačné úmysly, za šapitóm tiekla rieka, bolo teplo a medvede si išli len trochu okúpať. Horšie dopadol krotiteľ medveďov, ktorého pred pár rokmi v Piešťanoch priamo v strede manéže počas predstavenia zviera napadlo. „Medveď spanikáril a zaútočil na drezéra. Začal ho trhať pred publikom. Kým by som napočítal do desiatich publikum z cirkusu ušlo. Medveďa sme chytili do siete, drezér ležal tri týždne na ARE, istý čas nevystupoval, potom normálne vliezol do klietky a išiel opäť do manéže."
Cirkus = vášeň, drina, no nie biznis
Nepísaným pravidlom každého cirkusu je, že všetci robia všetko. Na vlastné oči sme sa presvedčili, ako riaditeľ najskôr bravúrne v smokingu zvládol drezúru levov, aby pol hodinu po predstavení v montérkach spolu s ďalšími robotníkmi búral šapitó, či zapriahal prívesy ako obyčajný šofér. „Cirkus je celý môj život a bez neho si ho neviem predstaviť. Manéž, vôňa pilín, zvieratá, to sú veci, ktoré vás raz chytia a už nikdy nepustia. Som vyučený automechanik, no robím našu rodinnú tradíciu. Je to veľká drina, ešte väčšia vášeň, no určite nie biznis, ako si mnohí myslia," dodal riaditeľ a pobral sa pomáhať pri skladaní šapitó, aby mohol cirkus ALEŠ opäť prejsť do ďalšieho mesta a potešiť ďalších fanúšikov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
