Snina pripravuje miliardový projekt na výstavbu lyžiarskeho strediska
Región Sniny sa v poslednom čase dostáva do povedomia vďaka veľkým projektom, ktoré sa realizujú na Sninských rybníkoch. Stanú sa v budúcnosti
Lýdia Vereščaková
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
konkurentom Zemplínskej šíravy?
- Ideme svojou vlastnou cestou a veľmi ma teší, že sme začali ťahať za jeden povraz. Dôkazom mojich slov bol festival, ktorý sa prednedávnom konal na Sninských rybníkoch. Do príprav časovo aj finančne náročného projektu sa bez výhrad zapojili poslanci aj podnikatelia - každý po svojom. Celé podujatie, spolu s rekonštrukciou amfiteátra stálo takmer milión korún - časť dalo mesto, zvyšok sponzorsky podnikatelia. Nikto nešpekuloval prečo, všetci povedali chceme.
Pokiaľ ide o investičné akcie, ktoré sa tu realizujú, prvá etapa v hodnote 127 miliónov korún, zahŕňajúca kompletizáciu infraštruktúry, práve prebieha a teraz vrcholia prípravy na druhú pod pracovným názvom Biele Kamei. Chceme tu vybudovať veľké lyžiarske stredisko, porovnateľné zo stredoslovenskými Donovalmi. Model areálu, ktorý bude mať nadregionálny charakter, je už na svete. Do projektu sú zapojené okolité obce a rokovali sme už aj zo združením Horný a Južný Zemplín. Našou víziou je vzájomné prepojenie celého regiónu Zemplína, pričom kompletný projekt by mal stáť okolo miliardy korún. Iba Snina samotná má ambíciu získať 10 miliónov Eur, úlohou samosprávy je teda zháňať úvery, aby sme peniaze mohli dostať. Zatiaľ sme v štádiu príprav, máme podporu niektorých štátnikov a poslancov parlamentu a v krátkom čase sa máme stretnúť s podpredsedom vlády pre európsku integráciu Pálom Csáky. Ak sa všetko podarí, prvé výsledky sa dostavia o 3-4 roky.
Spomenuli ste výstavbu infraštruktúry na Sninských rybníkoch. Ako je na tom samotné mesto?
- Naším neuralgickým bodom je kanalizácia. Mesto má jedinú funkčnú čistiareň odpadových vôd (ČOV), ktorú obhospodaruje Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., (VVS) ktorá vznikla transformáciou bývalých Východoslovenských vodární a kanalizácií, š.p., (VVaK). Jednali sme s novým vedením, ktorému sme ponúkli, že mesto nebude za prevádzkovanie požadovať nájomné, ale vodárne ako kompenzáciu budú priebežne rekonštruovať a dopĺňať kanalizačnú sieť. Háčik je v tom, že nám stále vyčísľujú straty, ale keď sa pýtame na ich výnosy, nechcú nám podať informácie. Výsledkom je, že dodnes nie je podpísaná zmluva o prenájme ČOV, hoci VVaK ju celé roky prevádzkovali. Je to škoda, lebo čas letí a pracuje proti nám. Veci sa pohli aspoň v tom, že nás VVS zahrnula do plánu investičných akcií na budúci rok, ale na definitívnu dohodu si asi ešte počkáme.
Súčasťou rozvoja je aj nástup obchodných reťazcov, ktoré už dnes expandujú aj do menších miest. Ako je na tom Snina?
- Je to zahrnuté do úloh, ktoré chceme splniť do konca roka. Prečo by mali utekať do Humenného, keď to môžu mať doma? Prvým, ktorý sa o priazeň Sninčanov bude uchádzať, je Billa. Pozemky kúpila už vlani, teraz je v štádiu územného konania a pokiaľ všetko pôjde dobre, do konca roka bude stáť. Záujem prejavil aj LIDL, ktorý už má zmluvu o budúcej zmluve. Oslovila nás aj Hypernova, ktorá kvôli nejakým interným problémom neskôr svoju ponuku stiahla.
Už viac ako rok sa samosprávy trápia s danajským darom, ktorý im štát dal v podobe školstva. Aká je situácia u vás?
- Máme obrovské problémy, lebo väčšina zo 14 školských zariadení, ktoré sme zdedili, potrebuje rekonštrukciu ako soľ. Keby sme to chceli vyriešiť, potrebovali by sme desiatky miliónov. Skvelou ukážkou je aktuálna oprava telocvične, na ktorú nám štát dal 350-tisíc korún. Háčik je v tom, že rozpočet je 950-tisíc, takže ten rozdiel bude musieť zaplatiť mesto. Jediné, čo môžeme urobiť, je trochu ho korigovať s dodávateľom.
Peniaze nám chýbajú aj na bežnú prevádzku. Riaditelia chodia na magistrát ako na klavír a stále počúvajú obligátne ´šetriť´. Niektorí akoby si stále neuvedomovali, že majú právnu subjektivitu. Trinásť rokov som bol riaditeľom školy, takže viem svoje. Na druhej strane priznávam, že s disponibilným balíkom sa nedá vyjsť ani pri najlepšej vôli. Do konca roka nám len na prevádzku bude chýbať odhadom milión korún.
V súvislosti s nedostatkom financií a nepriaznivým demografickým vývojom viaceré samosprávy avizujú, že niektoré školy budú musieť zrušiť. Plánujete racionalizáciu siete aj vy?
- Nevyhneme sa tomu. Je nereálne prevádzkovať školu, kde v triedach sedí 14-15 detí a náklady sú také, akoby bola plná. Zrušením jednej vyriešime problémy s umiestnením gymnázia, ktoré nemá dostatok priestorov. O možnosti budúceho prenájmu už rokujeme s Prešovským samosprávnym krajom. Najviac to má nahnuté škola na Budovateľskej ulici, kde je už dlhodobo málo detí a štatistiky nepustia. Musíme sa rozhodnúť, či za každú cenu budeme prevádzkovať poloprázdnu školu, alebo pomôžeme gymnazistom, ktorí tiež pochádzajú zo Sniny.