pred tými náhodnými. Tie nevidia na mapu mesta tak, ako ľudia, ktorí tu dennodenne žijú. Pôvodne zábavné a atraktívne "mestečko" postavené asi pred dvanástimi rokmi prináša možno niekomu celkom slušný zisk, no celkový dojem z drevenicových predajničiek a kaviarničiek len kúsok od 150-miliónového zrekonštruovaného námestia je otrasný.

Pestovať si "búdkovú kultúru" v centre mesta možno dokážu iba Michalovce a mestskí páni, ktorí po rozhodnutí prvého porevolučného primátora nedokázali do tejto "atraktivity" investovať ani korunu, nevymyslieť nič nové a radšej dali ruky preč. Ošarpané fasády drevených búdok, padajúca farba, zničené stoly a stoličky, možno ešte ako-tak vyhovujú domácim "štamgastom", ktorí sem ráno zájdu na kávičku, cez obed dostanú občas chuť na čosi teplé, no a večer možno aj na chladené pivo.

"Pokúšali sme sa viackrát pozemok pod našimi predajňami odkúpiť, no nedohodli sme sa. Napriek tomu, že platíme vysoké nájomné, napríklad len za tento malý občerstvovací stánok 26-tisíc ročne, staráme sa aj o akú-takú údržbu. Napríklad ja chcem v tomto roku investovať do klimatizácie herne," povedal nám jeden z nájomcov. Na druhej strane priznal, že celá drevená dedinka vyzerá po rokoch užívania tak, ako vyzerá a bolo by čo zlepšovať.

Nad súčasnými nájomcami však visí "damoklov meč". Čo keď sa raz mesto rozhodne pozemok predať a oni aj ich prenájaté objekty ostanú "na dlažbe"? "Mesto od nás požaduje za odkúpenie jedného metra štvorcového až tritisíc korún. Napriek tomu sme o kúpu mali záujem a myslím, že by sme dokázali združiť potrebné prostriedky. Mestský úrad však podľa nás nemá ujasnenú koncepciu, či chce predať celý pozemok, alebo ho rozdeliť na časti," povedal pre náš denník spomínaný podnikateľ.

Nejasno v otázke, či predať 3400 metrový pozemok ako celok, alebo ho rozpalcelovať priznal aj Alexander Bugala, súčasný vedúci odboru regionálnej politiky a životného prostredia pri MsÚ Michalovce: "Pôvodná parcelácia bola taká, ako vo väčšine stredoeurópskych miest. Boli to dlhé úzke pozemky od námestia dozadu, na ktorých stalo pôvodne päť-šesť domov. Po ich asanácii vznikla terajšia veľká plocha. Je tu vážna urbanistická otázka - či je výhodnejšie obnoviť pôvodnú parceláciu, čo by sa prejavilo aj v celkovej štruktúre námestia novým domoradím, alebo či pozemok využiť celoplošne. Pre nejaký honosnejší objekt. Netrúfam si povedať, a teraz hovorím ako profesionál, ktorý variant je lepší."

Nebránia predaju pozemkov pod drevenou dedinou práve nájomné zmluvy so súčasnými užívateľmi? "To určite nie. Zmluvy sú podpísané na dobu neurčitú a zákonná výpovedná lehota sú tri mesiace," potvrdil pre Korzár A. Bugala. Je tu však aj otázka vyslovená už v úvode článku. Má mesto "páky", ktorými by donútilo užívateľov objektov lepšie sa o nich postarať a zabezpečiť ich obnovu? "Isteže. Ako vlastník a zmluvný partner na to mesto určite má. Zatiaľ je to súčasť širšieho pripravovaného riešenia, ktoré by malo zahrnúť aj fasády objektov v centrálnej mestskej zóne i vstupy do dvorných častí. Hľadáme všeobecnú zhodu, akou formou tento projekt realizovať. Uvažujeme o úľavách na daniach z nehnuteľností pre vlastníkov a nájomcov budov i o zatiaľ nevyčíslenej finančnej stimulácii. Pracujeme na tom,"

V čase návštevy drevenej dedinky sme stretli jedného z bývalých pracovníkov stavebného odboru mestského a okresného úradu Ing. Karola Vrecenara. Šesťdesiatštyriročný pán, vyjadril tiež nespokojnosť so súčasným provizórnym vzhľadom centra námestia. "Priestor je nesprávne využívaný. Pôvodný úmysel za bývalého režimu bol postaviť na tomto mieste nejaký veľký obchodný objekt, preto sa domy koncom sedemdesiatych rokov zbúrali. Dnes je situácia iná. Veľké supermarkety sa stávajú v okrajových štvrtiach. Osobne by som bol radšej, keby sa tento priestor rozparceloval a aby na ňom vznikla nielen pestrejšia paleta služieb , ale aby súčasná "diera" aj architektonicky vhodne doplnila námestie," povedal svoj názor nášmu denníku.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín