pracovných miest, prekvapili viacerých zemplínskych podnikateľov. Po ich medializácii v našom denníku zažil najväčší šok konateľ firmy OMP, s. r .o., Trebišov Jozef Jachimec. Jeho projekt napriek druhému miestu v okresnom zozname cez ministerské sito neprešiel.
Podľa slov hovorkyne ministerstva Silvie Varagyovej podobne ako u BFR, s. r. o. nespĺňal požadované podmienky. „Firma žiadala prostriedky na rekonštrukciu výrobnej haly, ale nedoložila k tomu stavebné povolenie. Naviac, pri preukazovaní vlastných prostriedkov doložila len čestné prehlásenie firmy, ktorá má realizovať stavebné práce, že bude OMP, s. r. o. úverovať," povedala pre KORZÁR.
Konateľ OMP, s. r. o., s týmito tvrdeniami nesúhlasí. Prostriedky vraj žiadal len na opravu vnútorných omietok, strechy a (vnútorné) zateplenie haly, aby sa eliminovali straty energie pri vykurovaní. „Na to, pokiaľ viem, stavebné povolenie nepotrebujeme," argumentoval a jeho slová nám potvrdil aj nezávislý odborník z oblasti životného prostredia.
Na pravde sa podľa J. Jachimeca nezakladá ani nedostatočné finančné krytie projektu vlastnými peniazmi. „Na účte firmy bol v čase dokazovania takmer milión korún. Pokiaľ ide o úverovanie, je v praxi bežné, úver predsa nemusí dať len banka. Podľa dohody stavebná firma práce za asi 1,5 milióna korún urobí a my jej to splatíme v štvrťročných splátkach," dodal Jozef Jachimec. Najviac zo všetkého ho mrzí, že štát nedal zelenú nákupu novej výrobnej linky, ktorá by umožnila pri rozšírení výroby papierových vreciek z výhradne ekologických materiálov zamestnať ďalších 10-12 ľudí.
„Vo vyspelej Európe sa v obchodnej sieti takmer nestretnete s igelitovými taškami či mikroténovými vreckami, lebo nie sú ekologicky odbúrateľné. Aj na Slovensku sa hovorí o podpore výroby, ktorá kladie akcent na ochranu životného prostredia. Žiaľ, máme síce najprísnejšie zákony v Európe, ale ich dodržiavaniu sa nevenuje žiadna pozornosť," poznamenal. Ako dodal, nikdy predtým sa nesnažil o získanie podpory od štátu, počas rozhodovacieho procesu za nikým nechodil ani nikoho neovplyvňoval. „Keď som sa dozvedel, že môj projekt je druhý, veril som, že v tomto štáte sa hádam pohli ľady, ale ministerstvo ma presvedčilo o opaku," uzavrel Jozef Jachimec.
V kontexte programu de minimis sa natíska niekoľko otázok. Ako je možné, že v rozhodovacom procese nie je úplne vylúčený konflikt záujmov (viď firma BFR, s. r. o. a aj niektoré ďalšie)? Čo si možno myslieť o tom, že názor okresnej komisie sa takmer neberie do úvahy? A čo o tom, že niektoré argumenty ministerstva stoja na vode (nepotrebné stavebné povolenie, diskutabilný nedostatok vlastných prostriedkov)? Kto môže vyvrátiť indície, že „niekomu" stačí len byť na zozname a dotyčný si „to" dokáže vybaviť? Pokiaľ na ne kompetentní nedajú odpovede, dobre mienený program de minimis zostane len zbytočným cirkusom za štátne peniaze...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
