"vyviezol" s asi päťdesiatčlennou skupinkou náhodných turistov. Moravačka Anežka s manželom obdivovali na kilometrovom stúpaní k jazeru takmer každý strom, pristavili sa pri každej informačnej tabuli. Sklamanie na ich tvárach som zazrel až po príchode k vode.

"Čakali sme, že tu nájdeme aspoň malý stánok s občerstvením," poznamenala trochu objemnejšia tridsiatnička, ktorej dal krátky výstup k Morskému oku viditeľne zabrať. So sebou niesla iba prázdnu kabelu...

Lepšie na tom boli chlapci, ktorí neváhali a na vyhradenom priestore si zapálili malý ohník a vytiahli z batohov limonádu. Zrejme domáci a poučení...

Po príchode k jazeru na turistov totiž nečaká ani náznak čohosi, čo by pripomínalo občerstvovací stánok. Jozef zo Svidníka prišiel s rozvetvenou rodinou na dvoch autách.

"Pamätám sa na časy, keď tu ešte fungovala reštaurácia, pri stoloch pred ňou sa dalo aj príjemne spoločensky posedieť," povedal pre náš denník.

Z niekdajšej reštaurácie, ktorá slúžila turistom, je dnes účelové zariadenie sobranského odštepného závodu Lesov Slovenskej republiky. V tomto čase budovu rekonštruujú, k ich chvále - celkom vkusne.

Dnes znamená cesta na Morské oko naozaj len turistickú vychádzku. Pohľad na okolité lesnaté kopce, priezračnú vodu a tisíce nádherných jalcov pri brehu jazera za to stojí, ale... Nádej na to, že dole na parkovisku vás po výstupe a zostupe čaká aspoň ohriaty párok, si nechajte zájsť...(!)

Parkovisko sa v priebehu hodiny zaplnilo asi šesťdesiatimi autami. Nechýbali medzi nimi ani rakúske, poľské, české i nemecké poznávacie značky. Pred bufetom, ak si vôbec zaslúži také meno, stálo aj asi pätnásť českých motoriek. Turisti, mladí i starší, liali do seba žltú a červenú malinovku. Po chvíli som jej teplotu okúsil sám...

"Nie som nadšená, no inak sa nedá. Jediné chladiace zariadenie, ktoré tu máme, je neďaleko tečúci potok," odpovedala na moju otázku mladá brigádnička Monika Serbáková za pultom po tom, čo vysvetlila niekoľkým Čechom, že brožúrky a mapky okolia sa už minuli a ďalšie ešte neobjednali.

V drevenej stavbe nie je zavedená elektrika, plynová chladnička doslúžila.

"Ešteže nám hygienici povolili variť aspoň kávu. Vodu nosíme vo fľašiach z Remetských Hámrov."

Jej slová potvrdil aj Jozef Landa, ktorý vyberá parkovné. Mimochodom, nie malé - od domácich na hodinu a vozidlo 40 korún.

"Pred rokom sa nájomníci bufetu pokúšali predávať pečené klobásky. Nejde to, plynová chladnička je nanič a bez možnosti uskladnenia sa to jednoducho nedá. Podľa mňa chýba stánok najmä priamo pri vode. Niekedy tam bol, dokonca sa na jazere ľudia aj člnkovali. Aspoň prevzdušnili vodu a prospeli pstruhom. Dnes je zakázané všetko," skonštatoval so smutným úsmevom.

Zaujímavé je, že o kilometer vyššie, priamo pri vode, elektrika je. Dole nie a podľa J. Landu by prípojka stála takmer pol milióna korún. Náklady by musela hradiť obec, ktorá terajší bufet a parkovisko spravuje, alebo solventný investor. Ten sa však asi tak skoro nenájde...

Pamätníci spomínajú na člnkovanie, českí turisti obdivujú krásnu prírodu v okolí jazera.

"Poďte sa pozrieť na naše lesy. Všetko je zdevastované. Tu je to krásne," ozval sa Jirka z Pardubíc, ktorý trávi s rodinou dovolenku na neďalekej Zemplínskej šírave. Ani on však nepoprel, že dobrý stánok s občerstvením by nebol na škodu.

Všetko sa zmenilo v roku 1994, keď bolo Morské oko a jeho okolie zákonom č. 287/1994 vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Okrem iných zákazov si každý návštevník môže na informačnej tabuli prečítať, že v rezervácii je zakázaná "akákoľvek nová stavba".

Ladislav Palko zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat Michalovce nám iba potvrdil to, čo sme tušili:

"Morské oko patrí v rámci ochrany krajiny do piateho, najprísnejšieho stupňa. Je to národná prírodná rezervácia. Investor, ktorý by chcel na jazere postaviť akúkoľvek stavbu, by musel požiadať o výnimku Ministerstvo životného prostredia SR. Či s úspechom, to vám neviem povedať."

Správa CHKO Vihorlat má záujem vybudovať namiesto terajšej drevenice na parkovisku reprezentatívne reštauračné zariadenie. Nájde sa však záujemca, ktorý by len do prípojky investoval pol milióna, nehovoriac o pozemku a celej stavbe? Napriek tomu, že v letných mesiacoch sa najmä v dopoludňajších hodinách a večer príde na Morské oko pozrieť denne aj päťsto návštevníkov, návratnosť investície pri zohľadnení ďalších "slabších" mesiacoch roka je zrejme neistá. Choďme sa preto aj naďalej na Morské oko dobre nadýchnuť, napnúť svaly, pokochať sa v nádhere, ktorú nám poskytuje a nezabudnime si do batoha pribaliť aspoň fľašu minerálky a chlieb s maslom...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín