svetovej vojny bol až na zopár jedincov úplne vyhubený a jeho stavy sa postupne podarilo zvýšiť na viac ako tisícku len vďaka Spoločnosti pre záchranu zubra, ktorá vznikla v roku 1923. Niekoľko kusov s úspechom chovajú v obore v Topoľčiankach, novinkou je, že sa pripravuje jeho návrat aj k nám na Zemplín do Národného parku Poloniny (NPP).
"Snahy o návrat zubra tu boli už pred 20 rokmi do vtedajšej krajinnej chránenej oblasti Východné Karpaty. Neprešlo to, lebo štátne orgány s akciou nesúhlasili. V poslednom čase začali iniciatívu vyvíjať Poliaci. Doktor Kajetan Perzsanowsky, chcel vypustiť zubry, ktoré pochádzajú zo ZOO západnej Európy. S touto myšlienkou sme nesúhlasili, pretože ide o jedince s narušeným ekologickým správaním," uviedol pre KORZÁR zoológ NPP Štefan Pčola.
Pokrok nastal v poslednom období a jeho výsledkom je schválený medzinárodný projekt, na ktorom participuje holandská prírodovedná organizácia. Cieľom je vypustiť na slovenskej strane 6-člennú čriedu.
Zvieratá pochádzajú z Litvy, ide o krížencov zubra hôrneho (kaukazského) a zubra nížinného, ktorý žije v Bialowieži, čo je najväčšia rezervácia svojho druhu v Európe. V minulosti už boli takéto zubry vypustené v oblasti poľského národného parku, ktorý susedí s NPP a keďže zvieratá nepoznajú štátne hranice, voľne si odtiaľ prechádzali aj k nám. Odborníci zaregistrovali viac ako 50 výskytových údajov, najväčším prekvapením bola prítomnosť štvorčlennej čriedy.
"Ak má byť projekt úspešný, s vypustením musia súhlasiť majitelia pozemkov, na ktorých bude stáť reaklimatizačná oborka. Pred vypustením do voľnej prírody v nej budeme čriedu pol roka pozorovať. Z prípadných škôd obavy nemáme, lebo nový zákon o ochrane prírody ukladá vláde nahradiť škody, spôsobené vzácnymi a chránenými živočíšnymi druhmi," vysvetlil Štefan Pčola.
K akcii sa musia vyjadriť vlastníci z lesopoľnohospodárskych spoločností (LSPS) v Smolníku, Ruskom a Uliči. Doterajšie rokovania vedenia NPP s nimi však neboli úspešné. LSPS Smolník s realizáciou myšlienky nesúhlasí v žiadnom prípade a v Ruskom iba za určitých podmienok. Pozitívne stanovisko dal iba lesopoľnohospodársky majetok Ulič.
"Pri budovaní zátopovej vodárenskej nádrže Starina vysťahovali občanov zo siedmych obcí a majetkovo-právne záležitosti zrejme neboli dotiahnuté k ich spokojnosti. Možno si myslia - prečo máme ísť opäť štátu v ústrety, keď štát nám v ústrety nevyšiel?" Našťastie, stačí definitívny súhlas aspoň jedného z vlastníkov. Potom už zubrom teoreticky nebude nič brániť v návrate do zemplínskej prírody a los mokraďový, ktorý sa túla v regióne, bude mať novú spoločnosť. Kedy sa to presne stane zoológ Štefan Pčola zatiaľ povedať nevedel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
