izbe tohto michalovského zariadenia, sa už takmer vzdali myšlienky na krajší život. Podľa reakcií, ktoré sme do redakcie dostali, suma, ktorú platia za mesačný pobyt v útulku sa im zdá príliš vysoká. "Z 1450-korunovej sociálky musím zaplatiť osemsto korún. Z toho, čo mi ostane na živobytie sa jednoducho nedá vyžiť," posťažovala sa jedna z nich.

Riaditeľka kancelárie Územného spolku Slovenského Červeného kríža (ÚS SČK) v Michalovciach Mária Pavluvčíková súhlasí, že priestory, ktoré má k dispozícii mesto Michalovce pre bezdomovcov a sociálne odkázaných sú úbohé. "V azylovom dome sú dve izby. Mužská i ženská majú po sedem postelí. Na také veľké mesto je to málo, no nie je to až také zlé. Napríklad v Žakovciach spí na jednej izbe až 25 ľudí, v Dobšinej po desať," povedala pre Korzár.

Ľudia, ubytovaní v tomto zariadení majú k dispozícii aj spoločnú kuchyňu, miestnosť s televízorom a sociálne zariadenia.

Myšlienkou ubytovania sociálne slabších ľudí sa ÚS SČK v Michalovciach začal zaoberať po roku 1990. "Niekoľkokrát sme o pomoc žiadali mestský úrad. Až v roku 2000 prišla ponuka na zriadenie takejto inštitúcie. Vo výberovom konaní sme uspeli, lebo sme sa zaviazali, že prevádzku zariadenia zabezpečíme aj z iných zdrojov," povedal pre Korzár predseda ÚS SČK MUDr. Peter Potocký. Najlepší projekt sa však musel riadne okresať, lebo mesto ponúklo výhercovi nie celú budovu, ale len suterénne priestory. V ostatných zriadil mestský úrad tzv. sociálne byty.

Výška platieb za ubytovanie v "azyláku" nie je podľa M. Pavluvčíkovej vysoká: "Kde by ste za osemsto korún mesačne dostali posteľ, čistú bielizeň, teplú a studenú vodu, hygienické potreby, možnosť pripraviť si teplú stravu a strechu nad hlavou? Ľudia, ktorí tu bývajú, cítia nad sebou aj záruku, že ak im už zo sociálnej dávky nezvyšuje, organizácia sa im postará, aby mali aspoň základné potraviny. Za to musia dodržiavať určitý režim."

V azylovom dome môže byť človek ubytovaný šesť, maximálne dvanásť mesiacov. Sú však aj takí, ktorí tu nevydržia a po týždni-dvoch zatúžia po "slobode". "Už som tam býval. Nie je to zlé, ale cítil som sa ako v ponorke. Chýbala mi voľnosť. Ale možno na zimu sa tam opäť vrátim," povedal nám Jožo, bezdomovec sediaci neďaleko pri vchode do budovy novej železničnej stanice.

Na prevádzku domu prispieva okrem ÚS SČK aj VÚC Košice a mesto Michalovce. Mesto podľa zmluvy ročnou sumou 50-tisíc korún, Košičania podľa zákona čiastkou 27-tisíc korún na osobu. "Len za prvý polrok boli náklady na jedného obyvateľa 32-tisíc korún. Je teda pochopiteľné, že tých osem stoviek, ktorými každý z nich prispieva, je len časť celkových nákladov na jeho pobyt," uzavrela M. Pavluvčíková.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín