sa negatívne podpísalo pod výnosy a súčasne i pod ekonomiku poľnohospodárskych podnikov. Mnohé z nich práve z tohto dôvodu nemali prostriedky na založenie novej úrody. Celkovú škodu z následkov sucha "ohodnotili" poľnohospodári
Slovenska v konečnej etape na 1,7 miliardy korún, ale Ministerstvo financií SR "pustilo" na odškodnenie len 400 miliónov. Ani tieto sa však dodnes na účty poľnohospodárskych podnikov nedostali.
"Celkovú stratu, spôsobenú suchom sme vyčíslili na 6,2 milióna korún. Z toho 'vyzimovanie' nám spôsobilo škodu za tri a priama škoda na úrode je 3,2 milióna Sk. Najviac strát sme utrpeli na hustosiatych obilninách a na repke olejnej. Po zime sme museli vyorať 40 hektárov tejto olejniny. Novú úrodu sme
založili len vďaka úverom a dobrým vzťahom s firmou Agrochem Úpor, ktorá nám úverovala agrochémiu. Na pôžičku sme dostali aj osivo ozimín. Je to všetko o vzťahu k pôde. Vieme o tom, že v našej spoločnosti, dokonca aj na najvyšších miestach sa hovorí o tom, že poľnohospodári sa stále sťažujú a predsa stále majú peniaze na novú úrodu. Áno je to tak, pretože gazdovanie nie je len o peniazoch, ale aj o tom, aby pôda slúžila všetkým napriek macošskému prístupu tých, ktorí môžu ovplyvniť jej využitie," hovorí Jozef Dobranský, predseda Roľníckeho družstva Zemplínske Hradište v okrese Trebišov.
V strednom Zemplíne nebola situácia o nič priaznivejšia ako v Trebišovskom okrese. Navyše sa k nej pridružili aj problémy okolo zhodnotenia výsledkov živočíšnej výroby. Suchoty družstevných pokladníc narušili nielen kvalitu jesenných prác, teda rastlinnú výrobu, ale aj ďalšie úseky hospodárenia.
"Z celkovo vyčíslenej škody 2,153 milióna korún sa na nej najviac podieľa strata na ozimnej pšenici sumou 1,281 milióna korún. Situácii nepomohlo ani to, že sme porasty repky nemali poistené. Po skúsenostiach z minulosti sme nepredpokladali, že nám celá úroda vymrzne. V tomto 'unikátnom' roku sa to však stalo. Na novú úrodu nám chýbajú peniaze. Nepomohla nám ani naša tradičná rezerva z chovu kvalitného plemenného materiálu prasníc. Zaskočil nás nepredvídaný prepad cien bravčového mäsa. Napriek tomu, že minister pôdohospodárstva tvrdí, že cena bravčového mäsa bola začiatkom roka 31 až 32 korún za kilogram a teraz sa pohybuje okolo 50 korún za kilogram živej hmotnosti, skutočnosť je taká, že maximálna výkupná cena bravčového mäsa v regióne je 47 korún za kilogram. Zaujíma nás to preto, lebo časť nášho kvalitného chovu sme boli nútení predať," konštatuje Dušan Hurčík, predseda Roľníckeho družstva Dúbravka v Michalovskom okrese.
Dúbravčania sa totiž v ostatných rokoch vypracovali na jedno z najlepších družstiev Michalovského okresu v šľachtení plemenného materiálu - prasníc. Ich optimizmus dostal v tomto roku vážne trhliny. "Máme 264 prasníc. Kvalitný plemenný materiál sme nútení predávať na bitúnok, pretože o našu produkciu nemajú nielen okolité, ale ani vzdialenejšie družstvá, záujem. Jednoducho, nerozvíjajú vlastné chovy. Preto sme nútení predávať našu produkciu; navyše za cenu, ktorá ani zďaleka nezodpovedá vynaloženým investíciám. Z toho prostého dôvodu vážne uvažujeme o tom, že prestaneme šľachtiť," dodáva dúbravský predseda.
Priamo v centrálnej časti Východoslovenskej nížiny hospodári spoločnosť Agronova Veľké Revištia. Iba na produkcii rastlinnej výroby jej vznikla strata 3,6 milióna korún. "V obilninách sme vyčíslili stratu 1,9 milióna Sk a na repke olejnej na 1,4 milióna korún. Predpokladáme však, že cena pšenice stúpne a tržby za ňu aspoň čiastočne zmiernia dopad sucha. Predvídavo sme si vytvorili voľné zdroje a preto by sme so založením novej úrody nemali mať problémy. Rátame aj s dodatočným úverom. Podarilo sa nám zachrániť živočíšnu výrobu, kde sme zaznamenali stratu vo výške 10 percent produkcie. Tento rok s nami síce poriadne "zakýva", ale zvládneme ho," s miernym optimizmom hovorí Zdeno Hudák, riaditeľ spoločnosti Agronova Veľké Revištia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
