Rovnakou genézou prešiel zemplínsky pesničkár Paľko Naď, ktorý s jedným zo svojich najnovších "kúskov" nedávno zabodoval na BB Feste v Banskej Bystrici v konkurencii viac ako siedmich stoviek pesničiek interpretov slovenskej hudobnej scény. Dnes mu už takmer nikto neverí, že svoju muzikantskú vášeň chcel pred rokmi zavesiť na klinec. Pravdaže, po dlhšej prestávke, výdatne kŕmenej nenaplnenou túžbou tvoriť a spievať, sa o to silnejšie prihlásila pred piatimi rokmi...
Ako dnes hovorí, hudba mu nedala spávať už v detstve. Prvé muzikantské ostrohy získal ako chlapčisko v dychovke, ako štrnásťročný už sedel za bicími vo svojej prvej kapele a odvtedy ho múza nepustila z pazúrov. Ako prívesok ho sprevádzala študentskými časmi na "práve" v Košiciach aj na vojenčine v Bratislave. Vážne problémy nastali, keď nastúpil ako prokurátor v Košiciach a neskôr v Michalovciach. "Obrázok seriózneho pána v talári v kombinácii s večerným muzicírovaním v kluboch bol pre niektorých ľudí mávaním červeným súknom pred býkom," smeje sa dnes. Keď si v zlomovom období položil na misky váh profi kariéru a svoje hobby, výsledok bol jasný, ale...
... ako to už býva, naše vášne nás chvíľu nechajú na pokoji, ale navždy veru nie. A dnes už v Paľovom prípade možno povedať, chvalabohu. A druhé chvalabohu za to, že po dvoch starších deťoch prišiel v roku 1999 na svet tretí "naďovský" prírastok - Samko. Práve jeho narodenie, sprevádzané komplikáciami, v Paľovi spustilo lavínu dlho potláčaných pocitov, s ktorými sa mohol vysporiadať len jediným spôsobom - návratom k hudbe. Zvyšok si už každý domyslí - z niekoľkých pesničiek "pre vlastné potreby" bolo napokon CD, koncerty s vlastnou skupinou Energy, prerazenie do éteru a akceptácia v hudobnej brandži.
Jeho priaznivci ešte majú v živej pamäti debutové "cédéčko" Nová misia, ktoré nahral s Alim Kobielskym, Danom Hricom, Maťom Rusnákom, Janom Popaďákom a Jožom Bajusom. Bolo na ňom trinásť pohodových pesničiek a už vtedy sa Paľo nechal počuť, že má v šuflíku "materiálu" na ďalšie dve CD. "Stihol som vydať dvojsingel s pesničkami Rádio a Som dobrý, keď spím. Pravdou je aj to, že šesť piesní je už pripravených na vydanie, takže mi chýba ešte 6 - 7 a je to," smeje sa. Ako však s plnou vážnosťou dodáva, rok 2003 síce dopadol v neprospech vydania nového CD, ale nevidí v tom žiadny problém, lebo jeho hudobná kariéra sa posunula dopredu.
"V prvom polroku sme sa s kapelou Energy sústredili na nácviky a tvorbu. Akosi prirodzene sa začal kryštalizovať aj náš vlastný štýl - je to špecifický poprock okorenený prímesami všetkých možných štýlov od džezu až po folk. Dôležitá je vkusnosť - hudba má byť len harmonickou vlnou, na ktorej sa nesú slová," vysvetľuje Paľo Naď.
Súbežne s tvorbou a koncertmi sa v éteri objavila pesnička Dievčatá, s ktorou mu pomáhali Ali Kobielsky a Marián Čekovský. Paľo rozbehol aj novú spoluprácu tentokrát s dvorným textárom Pehy a IMT Smile Vladom Krauszom. Výsledkom boli pesničky A predsa sa točí a Povedzme si pravdu, ktoré sa od 1. mája dostali do rádií. S istou dávkou skepsy ich obe poslal do celoslovenskej súťaže BB Fest. "Nerobil som si žiadne nádeje, veď do súťaže, kde bola hlavná cena 10-tisíc dolárov, sa prihlásilo 437 autorských tímov a porota vyberala z viac ako 700 pesničiek," spomína Paľo.
Ako dodáva, menší šok zažil, keď sa s manželkou Majkou vrátili z dovolenky v Chorvátsku a doma ich čakalo oznámenie, že pieseň A predsa sa točí, kde bola spoluautorkou textu šestnásťročná Mirka Rebyová z Humenného, sa dostala medzi 22 najlepších, ktoré prešli do semifinále. Paľo napokon so spomínanou piesňou prerazil aj medzi desiatku tých, ktorí naživo v priamom prenose vystúpili na BB Feste. Pre interes, súčasťou súťaže bolo aj "esemeskové" hlasovanie, pri ktorom získal najviac hlasov. "Hlavná cena bola výsledkom kombinácie názoru verejnosti a odbornej poroty, takže napokon ju vyhrala košická kapela The Clear, ale to predsa nie je dôležité. Pre mňa bolo úžasné stáť na pódiu a počúvať, ako si celkom cudzí ľudia spontánne pospevujú slová mojej piesne. Naviac, ani sme nedúfali, že 'nejaká' garážová kapela, ktorá mala prvý verejný nácvik v júni 2002, by sa za pár mesiacov dočkala spomínaného úspechu a stala sa zaujímavým objektom pre významné hudobné vydavateľstvo," hovorí Paľo Naď.
V čom podľa neho spočíva tajomstvo textu, ktorý dokáže chytiť za srdce? Cez týždeň vraj pri návale právnickej agendy na tvorbu veľa času nemá a múza ho kope hlavne počas víkendu a voľných dní. "No, nie vždy," smeje sa Paľo. Podľa neho sa vznik dobrého textu nedá znásilňovať. "Pani múze sa nedá rozkázať a špekulácie tipu: dnes napíšem hit, proste nefungujú. Do konečného diela sa potom vkradnú falošné 'tóny' a poslucháč to odhalí. Nechcem byť slávny, chcem len robiť dobrú hudbu," vyznáva sa.
Ako prezrádza, muzikou žije celá jeho rodina, ktorá je zároveň prvým kritikom každej novej piesne. Dcéra Ivana otcovu hudobnú kariéru sleduje z Brna, kde študuje amerikanistiku a do školy chodí aj 16-ročný syn Ondrej, ktorý tak trochu ide v Paľových šľapajach a už robí "dídžeja".
A čo Samko? "Neviem, či je to tým, že práve jeho narodenie ma prinútilo vrátiť sa k hudbe, ale isté, je že k nej inklinuje najviac z mojich detí. Chodí so mnou na všetky koncerty a hoci má len päť rokov, už si pobrnkáva na gitare. V Sobranciach som mu dal jednu vyrobiť špeciálne na mieru," prezrádza.
Zaujímalo nás, ako jeho koníček vnímajú kolegovia právnici a naopak, ako jeho profesiu právnika vníma hudobná brandža. "Kolegovia prijali, že je medzi nimi niekto, kto spieva. Vlani som sa prezentoval aj na našom stavovskom plese, ale tento rok už nie - dám priestor ďalším. Pokiaľ ide o hudobníkov, myslím si, že majú istý rešpekt, že hudbu robí aj ľudia s takým zamestnaním ako mám ja," vysvetľuje Paľo Naď. Ako sa priznal, nemá rád spojenie spievajúci právnik. "Právo je moja práca, ktorú mám rád a hudba zase nádherný koníček, ktorý ma napĺňa, ale jedno s druhým nemiešam a ani nebudem," konštatuje. A ako by mal vyzerať rok 2004?
"Konečne príde na svet moje nové CD, ale názov zatiaľ neprezradím. Hneď v prvom polroku chcem rozbehnúť sériu živých koncertov v kluboch na východe republiky a neskôr sa presunúť na západ. Veľa si sľubujem aj od príchodu Roba Tkáča do agentúry Pro Musica, ktorú vedie moja manželka Majka. Je to nielen skvelý hudobník, ale aj dobrý manažér. Jedno je isté, nechcem robiť hudbu za každú cenu, nechávam všetkému voľný priebeh a život sám ukáže ," hovorí Paľo.
Na záver praje všetkým čitateľom Zemplínskeho denníka KORZÁR, "aby nikto z nich netrpel počas sviatkov pocitom opustenosti. Vianoce sú aj šancou na potlačenie nášho egoistického nazerania na svoje okolie. Málo ju využívame a ak áno, len na krátku chvíľku počas sviatočných dní. Skúsme k sebe byť lepší po celý ďalší rok."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
