vlajkami, pečaťami a znakmi, Stakčínčania nedajbože sa k nim dopracovať. Na jedinej historickej pečati, ktorú sa im zatiaľ podarilo objaviť, sa totiž nachádza sviňa a chliev... Popri tejto perličke sme tu však objavili aj kopu iných zaujímavostí.
Väčšina Zemplínčanov síce vie, že Stakčín je so svojimi 2380 obyvateľmi jednou z najväčších obcí regiónu, ale vedia aj to, že od roku 1804 bolo práve tu sídlo obvodu, na čele ktorého stál solgabirov (niečo ako dnešný prednosta)? Obec sa v tých časoch ešte volala Staščin, k dnešnému názvu prišla až v roku 1859. Centrom oblasti prestal byť v roku 1876, kedy v Zemplínskej župe vznikol desiaty okres a sídlo obvodu sa presťahovalo do Sniny... Práve v tomto období, v rokoch 1812 až 1818 tu pôsobil otec známeho básnika a buditeľa Alexandra Duchnoviča, ktorý tu prežil svoje detstvo a v roku 2003 uplynulo presných 200 rokov od jeho narodenia. Zrkadlom vážnosti, akú tejto významnej osobnosti pripisujú Stakčínčania, je aj to, že práve jeho verziu vzniku názvu obce zobrali za svoju.
"Existuje povesť o bielom kniežati a bielej kňažnej. Knieža s veľkým vojskom prechádzalo cez Ruské a Veľkú Poľanu až do Stakčína, kde sa utáborilo a to dalo názov aj obci Statjin alebo Staščin. Keďže muselo ísť bojovať ďalej, kňažnú nechalo tu. Aby na neho videla, vystúpila na vysokú horu nad dedinou, kde počkala do konca bitky. Odvtedy jej prischlo meno Nastas, Nasteju alebo Anastázia a rovnako sa volá aj spomínaná hora. Má to logiku, lebo v rovnakom období týmito kútmi naozaj prešli uhorskí králi," rozpráva starosta obce Ján Kresila.
Ako dodáva, aj Stakčín má svoje "naj". "Máme najväčšie katastrálne územie v Zemplíne a štvrté najväčšie na Slovensku až 168 km2. Väčšie má len Bratislava, Košice a Vysoké Tatry. Súvisí to s tým, že po vybudovaní vodnej nádrže Starina nám prisúdili katastre siedmich zatopených obcí," prezradil starosta, dodajúc, že práve Stakčín je vstupnou bránou do Národného parku Poloniny. "Našou devízou je nádherná nedotknutá príroda, ale aj v obci je v všeličo, čo môže prilákať turistov máme tu vzácnu kamennú sýpku z 18. storočia, pravoslávny chrám sv. Trojice z toho istého obdobia a kaštieľ, ktorý dal v štýle baroka v polovici 19. storočia postaviť vtedajší vlastník panstva Johan Fröhlich a koncom storočia ho upravili do pseudogotického slohu. Od vojny tam sídli kultúrny dom, knižnica a do vlaňajška dokonca kino. Ku kaštieľu patrí park so vzácnymi drevinami," hovorí starosta.
Ako priznáva, okrem chrámu sú všetky kultúrne pamiatky v dezolátnom stave. Obec na ich opravu nemá financie, štát tiež nie a preto sa jej vedenie rozhodlo na ich rekonštrukciu využiť štrukturálne fondy. "Hoci podmienky a formuláre ešte neexistujú, máme pripravený projekt komplexnej rekonštrukcie kaštieľa a parku v hodnote asi 26 miliónov korún," vysvetľuje hlava obce.
Pokiaľ ide o novšiu históriu, okolie Stakčína je známe dlhými a ťažkými bojmi počas 2. svetovej vojny, ktoré dodnes pripomína vojenský cintorín, pamätník a tank, ktorý stojí v centre obce hneď pri parku a obecnom úrade.
Podobne ako na okolí, aj tu žije veľa Rómov, ale tí skakčínski sú vraj z trochu iného cesta. "Hoci žijú v osade, sú veľmi kultúrni a pracovití. Nemáme tu žiadnu kriminalitu či výtržnosti. Jediný problém, ktorý s nimi máme je ten, že im nemôžeme dať prácu," podotkol Ján Kresila.
Ako dodal, Stakčínu do zbierky inžinierskych sietí chýba len kanalizácia, ktorú budujú už desať rokov. Zatiaľ preinvestovali takmer 30 miliónov korún a rovnakú sumu potrebujú na dokončenie. Na vstup do únie sa vedenie obce chystá vo veľkom štýle konkrétne projekty si pripravilo už teraz, aby čo najlepšie využilo možnosť čerpať peniaze zo štrukturálnych fondov. "Nápadov je veľa, informácií zatiaľ málo. Našťastie, už dva roky je na úrade zavedený internet, ktorý je veľmi dobrou pomôckou. Apropó, v okrese sme ho mali hneď po Snine. Samozrejmosťou je aj vlastná webová stránka, kde je to najdôležitejšie o Stakčíne," pochválil sa starosta.
Najväčšou dilemou, ktorú nemôžu stakčínski poslanci roky vyriešiť, sú obecné insígnie. Na jedinej starej pečati, ktorú sa im podarilo nájsť, sa totiž nachádza sviňa a chliev. "S umiestnením týchto symbolov v erbe nesúhlasíme, ale žiadnu inú pečať sme zatiaľ nenašli. A pokiaľ by sa nám to aj podarilo, ústav heraldiky to nemusí uznať. Je to ani z voza, ani na voz," ťažká si starosta.
Prívlastok, ktorý by Stakčínčanom v prípade schválenia erbu s takýmito symbolmi mohol prischnúť, nedáva jemu ani poslancom spávať. Keď Dlžanov volajú podľa vzbury v 50. rokoch bitkári, každý si domyslí, ako by prezývali Stakčínčanov...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
