zaujímavého slova však nie je ľahké. Členkami skupiny, ktoré svojim hlasom úspešne vytvárajú neviditeľný most medzi poslucháčmi navzájom a samotným rádiom, sú aj dve šarmantné humenské rodáčky, moderátorky Rádia Východ Renáta Cenková a Mirka Juričková. Naše rozprávanie však nezačalo o práci pred mikrofónom, ale spomienkami na detské časy.
Ako si Renátka a Mirka spomínajú na detstvo prežité v rodnom meste?
Renáta: Spomínam si, že moje detstvo bolo veľmi krásne a bezstarostné, na rozdiel od súčasnosti. Zážitky z tých čias sa však neviažu len na Humenné, ale i na vidiek. Tam u starých rodičov som prežila vždy krásne prázdniny.
Mirka: Priznám sa, že ja na moje detstvo si veľmi nespomínam, ale moja mama áno. Priebežne mi pripomína, čo som sa ako dieťa navystrájala.
Aké ste boli ako deti?
Renáta: Viem, že som stále niečo vymýšľala. Vždy som sa do vecí pustila s veľkým nadšením, ale po chvíli ma to prestalo baviť. Napríklad - našu obývačku som dokázala premeniť na campingové stredisko. Pamätám si, ako som raz pomáhala mamke upratovať. Išla utierať prach z nábytku, ale použila slovné spojenie, že ide "vyčistiť stenu". Ja, v dobrom úmysle, priamo v obývačke s mokrou handrou som utrela novo namaľovanú stenu. Podobne som zničila aj rádio... Jednoducho som ho strčila pod prúd tečúcej vody.
Mirka: Myslím si, že som bola vždy dobré, tiché a poslušné dieťa (aj napriek tomu, čo si o tom myslí zvyšok rodiny). Nájde sa však aj pár príkladov toho, že občas som miesto škôlky, školy a neskôr ľudovej školy umenia, dávala prednosť výletom do humenského parku.
Neskôr prišli roky stredoškolského štúdia.
Renáta: Nebolo práve najjednoduchšie, to určite potvrdí aj Mirka, ktorá je tiež absolventkou humenského gymnázia. Pamätám si, že zo školy som "lietala" na nemeckú jazykovú školu, z nej na základnú umeleckú školu, potom sem-tam na aerobic a domov - učiť sa. Strednú školu vnímam ako jeden veľký stereotyp. Naučila ma však veľkej sebadisciplíne, aj tomu, čomu sa hovorí "tvrdo makať". Spomínam na niektoré výnimočné chvíle, napríklad na stužkovú a výnimočných ľudí. Napríklad na pani profesorku Kababíkovú, ktorá bola a predpokladám, že stále je skvelá pedagogička. Študentov nehodnotila iba podľa známok, ale komplexne a hlavne - nechýba jej ľudskosť.
Mirka: Súhlasím s Reňou, bola to moja triedna učiteľka a všetci sme ju mali radi. Inak - na humenské gymnázium spomínam len v dobrom. Nedávno sme mali pomaturitné stretnutie a bolo nám s bývalými spolužiakmi trochu ľúto, že pekné stredoškolské roky tak rýchlo ubehli.
Nasledovali roky vysokoškolského štúdia. Zhodou náhod obe moderátorky študovali na Prešovskej univerzite. V prípade Renáty to bola filozofická fakulta a Mirke sa splnil sen z detstva na pedagogickej fakulte ukončila štúdium učiteľského smeru. Kedy prišiel prvý priamy kontakt s rozhlasovým mikrofónom?
Renáta: Hneď v prvom ročníku vysokej školy som začala pracovať v internátnom rozhlasovom štúdiu. Bola to skvelá škola, vždy sme boli jedným z najlepších IRŠ-iek na Slovensku. O tri roky neskôr som sa odvážila ísť so svojimi skúsenosťami na konkurz do prešovského rádia Flash. Dopadol úspešne a pôsobila som tam dva roky. Po skončení vysokej školy som rozmýšľala, čo ďalej. Moderovanie ma veľmi bavilo a keďže v Rádiu Východ sa uvoľnilo miesto moderátora, prišla som na hlasové skúšky... Týždeň potom som už sedela v štúdiu, v ktorom som doteraz.
Mirka: Po skončení vysokej školy som začala učiť prvákov. Popritom som asi tri roky externe pracovala tiež v rádiu Flash. Potom som si však chcela vyskúšať prácu v rádiu aj na plný úväzok, v tom čase prišla ponuka z Rádia Východ. Veľmi rada som ju prijala a tak teraz pracujem vo "Východe" ako DJ-ka.
Práca pred mikrofónom prináša veľa veselých príhod. Skúste si spomenúť...
Renáta: Mám veľa príhod s poslucháčmi, ešte v éteri predchádzajúceho rádia. Tam sa mi nechtiac podarilo z jedného poslucháča "vytiahnuť" informácie o jeho nemanželskom dieťati. A v Rádiu Východ? V upršaný deň sa mi podarilo v dopravnom servise povedať: Milí vodiči, nemusíte vaše autá umývať v umývačke riadu, dážď to urobí za vás...
Mirka: Spomínam si na jeden vydarený "brept" v čase keď boli majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Hrali sme s Čechmi o medailu. Atmosféra bola napätá, všetci sledovali ako to celé dopadne a mne sa v záchvate eufórie podarilo do éteru vyhlásiť, že "držíme našim palcom - chlapce". Od poslucháčov prišli skvelé ohlasy.
Renátka je medzi poslucháčmi okrem iného známa aj svojou "loveckou vášňou". Doteraz zrealizovala stovky ankiet na rôzne témy medzi občanmi mnohých východoslovenských miest.
Renáta: Ankety sú v Rádiu Východ skutočne mojou doménou. Pripravujem ich už 9 mesiacov. Býva to riadna fuška vymyslieť každý deň tému, ktorá by našich poslucháčov zaujala. Podľa toho, ako doteraz reagujú, si myslím, že ankety sa uberajú správnym smerom. Stretávať sa v uliciach s respondentmi je niekedy veľmi zábavné. Niektorí sa veľmi potešia, že sa môžu počuť v éteri najpočúvanejšieho regionálneho rádia, iní pred mojim mikrofónom utekajú ako čert pred krížom.
A čo robí Mirka?
Mirka: Pracujem v rádiu Východ ako DJ . To som chcela robiť vždy, venovať sa hudbe a vysielať hudobné relácie. Okrem toho každú sobotu od 10-tej hodiny vysielam Víkendový kokteil Rádia Východ. Relácia je venovaná hudbe a filmu a pozývam si do nej rôznych hostí.
Ako relaxujete?
Renáta: Najradšej spím! Sem tam počúvam hudbu, aj keď nie často, pretože v rádiu ju počujem každú chvíľu.
Mirka: Ja tiež relaxujem v absolútnom tichu s dobrou knihou v ruke, alebo v kine.
Čo považujete vo svojej práci za najdôležitejšie?
Renáta: Jednoznačne schopnosť odosobnenia sa. Teda, nedať na sebe poznať zlú náladu a osobné problémy. A rovnako vo vysielaní urobiť malú úsmevnú show, aby som poslucháčov vytrhla z reality. Usilujem, aby sa im pri počúvaní nadvihli kútiky úst, samozrejme smerom nahor.
Mirka: Myslím, že je to asi pohoda a úsmev na tvári. Aby poslucháč nezbadal, že dnes napríklad nemáte dobrý deň... Práve naopak, aby ste dokázali spríjemniť deň všetkým, ktorí nás počúvajú.
Mali si už niekedy chuť odísť od mikrofónu?
Renáta: Myslím, že každý mal niekedy chuť odísť zo svojej práce. Moja práca ma veľmi baví. Niekedy mám však chuť vypadnúť z toho rýchleho kolotoča a oddýchnuť si. Keď som už na dovolenke, tak aj týždeň sa mi zdá dlhá doba a teším sa späť. Kritické bývajú najmä víkendy a rôzne sviatky. Rádio nemôžete zatvoriť ako kanceláriu a povedať - prepáčte, dnes máme dovolenku, príďte nabudúce.
Mirka: Asi áno, hlavne počas sviatkov, ako sú Vianoce alebo Nový rok, keď sú všetci s priateľmi alebo s rodinou a ja som v práci. Ale inak sa mi moja práca páči a takéto chute nemávam až tak často.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
