59-ročného Ladislava Lakatu poznajú nielen doma, ale aj v Prahe, Přibrami, Bratislave, Košiciach a v mnohých dedinách Zemplína. Prvé skúsenosti s drevom čerpal od svojho otca, ktorý bol stolár. Už ako chlapec mu pomáhal v dielni pri výrobe dverí, okien a iných drevených výrobkov. "Robil som to rád, ale cítil som, že to nie je ono. Viac ma to tiahlo od tej hrubej stolárčiny k rezbárčine. Začal som vyrezávať do dreva postavy, zvieratá a rôzne atypické, nevšedné tvary," spomína na svoje začiatky Ladislav Lakata.
Cesta k jeho drevenej láske, ako to vo väčšine prípadov býva, nebola priama. V Humennom sa vyučil za tesára, potom pracoval vo VSŽ, v Hydrostave v Šarišských Lúkach a Martine. "Napriek tomu, že som v tom čase nevyrezával, stále som pracoval s drevom. Vyrábal som drevené modely, ktoré sa používali pri odlievaní železných kolies vlakov a veží tankov." Po návrate do rodnej obce pracoval v stolárskej výrobe miestneho družstva a popritom sa začal naplno venovať rezbárčine.
Jeho vyrezávané drevené rámy na ikonách dnes zdobia nejeden kostol v Zemplíne. Diela tohto všestranného rezbára nájdete v Hažíne, Snine i Nechválovej Polianke. Veľké vchodové brány, drevené schody a balkóny reštauroval v Prahe, Vedeckej knižnici a Pamiatkostave v Košiciach. O rozsiahlej škále rezbárskeho umenia Ladislava Lakatu hovoria rôzne vyrezávané nástenné hodiny, rámy na zrkadlá a obrazy, kolísky, ale aj zrenovované komody, kredence, garniže a drevené lustre. "Nemám vyhradené predmety, ktoré robím radšej. Ak mám chuť urobiť rám, alebo vyrezávaný obraz, tak ho proste urobím," hovorí.
Sám o sebe tvrdí, že nemá žiadny vzor ani vyhranený štýl, ktorého by sa pridŕžal. Neinšpiruje sa inými umelcami, štýlmi či konkrétnymi dielami. Naviac, nevenuje sa len vlastnej tvorbe - často ho oslovujú ľudia priamo z dediny, alebo blízkeho okolia. "Vždy niekto prinesie dvere, alebo okno, komodu, ktorú treba zreštaurovať. Keď mám čas, tak pomôžem."
Okrem rezbárčiny je vášnivým poľovníkom, čo sa prejavuje aj v jeho práci. Na rytinách zobrazuje lesné plody, jelene a inú lesnú zver. Často vyrezáva podstavce na parožie s poľovníckymi motívmi. "Veľa poľovníkov má doma trofeje zavesené na obyčajných kusoch dreva. Aj ja mám ako poľovník doma nejaké parožie, tak som sa tie podstavce snažil trocha oživiť." Jeho poľovnícka rezbárska tvorba nekončí pri podstavcoch. Vyrába aj pažby na strelné zbrane a drevené rukoväte loveckých nožov. Na mieru vyrobenú pažbu od Ladislava nosí na puške vyše sto poľovníkov.
V otcových šľapajach čiastočne pokračujú jeho dvaja synovia. Starší Ivan sa venuje rezbárstvu, ale viac ho to ťahá k maľovaniu a mladšieho Ladislava očarila stolárčina. Šikovný rezbár už sám nedokáže odhadnúť, koľko praktických či vyslovene dekoratívnych drevených diel vyšlo spod jeho rúk. "Rád poteším svojou prácou druhých - niečo som rozdal a niečo predal," dodal Ladislav Lakata.
A čo na to jeho manželka? Ladislavova tvorba sa jej páči, ale má pocit, že to niekedy preháňa. "Rada vyšívam obrazy, ale k rámovaniu sa už nedostanem, lebo manžela vždy kopne múza a urobí k nim originálny rám. Háčik je v tom, že keď k nám príde návšteva, každý obdivuje jeho vyrezávané rámy a nie moje výšivky," povedala s úsmevom pani Lakatová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
