Jaroslav Sivý, Maroš Kasinec a Radovan Valábek, hokejisti družstva starších žiakov však smútiť rozhodne nebudú, pretože sa v termíne 26. - 30. decembra 2003 zúčastnili 44. ročníka Medzinárodného hokejového turnaja žiakov i dorastencov, ktorý sa konal v kanadskom meste Windsor, provincii Ontario. Okrem piatich chlapcov sa výpravy zúčastnila aj Mária Smutková ako zástupkyňa rodičov i výboru HKM Humenné. Podelila sa s nami o zážitky, ktorých si z kolísky ľadového hokeja priniesli naozaj požehnane.

V noci 20. decembra 2003 sa humenská šesťčlenná výprava rozlúčila s najbližšími a nabrala smer Bratislava, aby sa v hlavnom meste republiky už kompletná hokejová výprava hráčov, trénerov i rodičov letecky presunula do Prahy a následne do Toronta. V Toronte čakal Slovákov autobus a po trojhodinovom presune zavítali do mesta Windsor.

"Je to mesto veľkosťou podobné našim Košiciam, nachádza sa pri rovnomennom jazere, takže prostredie je tam veľmi pekné. Zaujímavosťou je snáď to, že tam nie je mestská hromadná doprava, každá rodina má však minimálne dve autá, takže premávka je poriadna. Poloha mesta pri jazere dáva ľuďom možnosť relaxovať pri rybačke, videli sme tam veľmi veľa najrôznejších jácht a zaujímavosťou sú tam taktiež kŕdle husí, ktoré do Windsoru každoročne prilietavajú, pretože tamojšie jazero je na ich migračnej ceste."

Prechodným domovom Slovákov sa stali príbytky slovenských rodín, ktoré za "veľkou mlákou" žijú desiatky rokov. "Uvítanie bolo veľmi vrúcne a dojímavé. So svojimi hostiteľmi sme sa stretli v Národnom dome slovenskej komunity a následne aj v kostole, kde v osobitnej miestnosti s veľkým slovenským znakom na stene prebehol oficiálny uvítací akt. Rozdelenie hráčov i rodičov po rodinách bolo premyslené, pretože Bratislavčanov si rozobrali rodiny, ktorých korene siahajú na západné Slovensko, nás si vzali bývalí východniari od Košíc a Trebišova," spomína M. Smutková.

Hneď na druhý deň ráno absolvovali mladí hokejisti tréning a vo večerných hodinách ich čakal prvý prípravný zápas. V hokejovom stánku Windsor Arena porazili domáce družstvo Windsor Jnr. Spitfires 4:1. Tretí deň pobytu sa začal opäť tréningom, no po ňom mali všetci vyhradený čas na nákupy a ten využil asi každý. "Chlapci boli tamojšími, najmä športovými, obchodmi unesení, hlavne preto, že cena bola oproti slovenským viac ako o polovicu nižšia."

Večer boli už všetci slovenskí hokejisti na ľade Riverside Areny, dejiska turnaja, kde odohrali ďalší prípravný zápas a opäť si počínali úspešne. Tentoraz porazili tím Riverside Bantam Majors 6:1. "Nálada v družstve pred začiatkom turnaja po dvoch víťazstvách bola veľmi dobrá. Fandil nám aj tamojší pán farár, ktorý výkon chlapcov vyzdvihol dokonca na svojej omši a za potlesku veriacich vyzval na krátky prejav aj nášho trénera. Svoju "oddanosť" našim farbám potvrdil účasťou na zápasoch v slovenskom drese a hlasným povzbudzovaním," zasmiala sa M. Smutková.

Počas Vianoc panovalo hokejové voľno a príprava štedrovečerného stola, ktorej sa zúčastnili aj rodičia chlapcov. Pre svojich domácich som pripravila kapustnicu a ako zákusok zamatovú tortu. Bola som veľmi rada, že im chutili. Večer sme odchádzali na návštevy k príbuzným a známym. Všade nás ukazovali, rozprávali sa s nami a spoločne sme sa potom zúčastnili aj polnočnej omše. Chlapci mali samozrejme najväčšiu radosť z darčekov, ktorých dostali veľmi veľa. Také Vianoce určite ešte nikto z nás nezažil."

Osem družstiev bolo rozdelených do dvoch skupín a kľúč turnaja bol neúprosný - do finále postupoval iba víťaz. Družstvo Slovenska si počínalo veľmi dobre. Proti domácim Riverside Rangers vyhrali 6:3 a proti Chantam Maroons 4:1, keď sa hettrikom zaskvel Richard Ficko. Radosť z víťazstva prekryla aj bolesť Rada Valábeka, ktorý zachytil prudkú strelu svojím zápästím a skončil nakoniec v nemocnici. "Po zápase odišiel Rado Valábek na pohotovosť, pretože bolo potrebné zistiť, či nemá zlomeninu zápästia. Výsledky našťastie naše obavy nepotvrdili, no tak Rado, ako aj lekár slovenskej výpravy na návštevu lekára asi tak skoro nezabudnú. V čakárni totiž strávili takmer šesť hodín a ošetrujúci lekár si dával naozaj načas, pretože ošetril len piatich pacientov. Aj keď sa personál počas celej doby správal k našej dvojici veľmi milo a k dispozícii boli nápoje, či káva, za ošetrenie a röntgen zaplatil pán domáci, u ktorého Rado býval, 300 kanadských dolárov."

Na slovenských hokejistov čakal posledný zápas v skupine, ktorý mal rozhodnúť o ich účasti vo finále a našim hráčom stačila na postup aj jednogólová prehra. "Posledný zápas proti minuloročnému finalistovi Essex Ravens bol veľmi náročný a vyrovnaný. V záverečnej tretine sme dlho držali stav 3:3, no súperovi sa pár minút pred koncom podarilo streliť štvrtý gól a dráma sa ešte viac zväčšila. Poslednú minútu hral súper bez brankára, zatlačil nás, mal aj šance, no nakoniec sme výsledok ubránili a v radoch našich hráčov vypukla veľká radosť, čo však súper psychicky nezvládol a na ľadovej ploche sa strhla hromadná bitka."

Vyvrcholením celého turnaja bol finálový zápas našej vekovej kategórie. Slováci sa v ňom stretli s obhajcom prvenstva Belle River Rink Rats. Zápas mal od úvodu jednoznačný priebeh a mladí slovenskí hokejisti ho po predchádzajúcej krušnej noci nezvládli hlavne psychicky a prehrali 4:10. Napriek tomu zanechali na turnaji dobrý dojem a od organizátorov si vyslúžili uznanie i pozvánku na budúci rok.

Silvester sa oslavoval v priestoroch Národného domu slovenskej komunity. Aj keď vstupné bolo 51 dolárov, celá slovenská výprava bola pozvaná zadarmo. "Oslava bola prichystaná veľmi pekne. Stretli sme sa tam Slováci, Rusi i Poliaci a zábava bola naozaj skvelá. Od začiatku hrali pesničky od Elánu, pre všetkých hostí boli prichystané tri chody jedla a v čase, keď hodiny odbíjali posledné sekundy starého roka, nechýbalo ani šampanské. Rok 2004 sme po prípitku privítali pesničkou: Hej, Slováci, ešte naša slovenská zem žije..."

Na Nový rok nastal čas balenia a rozlúčky, no pre Slovákov mali hostitelia pripravené ešte jedno prekvapenie. Pri spiatočnej ceste do Toronta navštívili Niagarské vodopády. Potom ich čakal odlet do Prahy, následne presun do Bratislavy a potom stretnutia s blízkymi. Najďalej to mali domov práve Humenčania, ktorým však cesta zbehla veľmi rýchlo, pretože koniec roka v Kanade stál naozaj za to.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín