všetci žijú. Otec Ľubomír je totiž jedným z mála mužov na Slovensku, ktorý sa venuje maľovaniu kraslíc originálnou technikou - pomocou nitov. "Prípravy Veľkej noci u nás trvajú celý rok a tie 'ostré', spojené so zdobením, začínajú už na Vianoce," smeje sa.
Ako dodáva, kraslice ho nikdy nelákali, hoci príkladov mal okolo seba dosť. "Pred asi dvanástimi rokmi sa našou susedkou stala známa trebišovská 'krasličiarka' pani Bérešová, od ktorej sa úspešne nakazila aj moja mama. Stále som ich pozoroval pri práci - veľa mi to nehovorilo, ale vadilo mi, že všetci to robia rovnako. Vždy som bol domáci kutil a tak som sa pred siedmimi rokmi rozhodol vytvoriť úplne novú techniku zdobenia - hliníkovými nitmi," vysvetľuje, ako sa dostal k svojmu netradičnému hobby Ľubomír Mičko.
Najväčšou dilemou vraj bolo, ako vyvŕtať do krehkej vaječnej škrupiny maličké dierky, kde by osadil kovové nity. "Kúpil som starú zubársku vŕtačku a začal som to skúšať a špekuloval som. Neskôr som si kúpil špeciálnu modelársku, s ktorou to už šlo ľahšie. Kým sa mi však podarilo urobiť prvú peknú kraslicu, asi 50 som pokazil. Dnes praskne alebo sa rozbije len jedna z desiatich - aj to len, keď spadne," smeje sa Ľ. Mičko.
Podľa jeho slov jeho vášňou žije celá rodina - u Mičkovcov servírovaniu vajec v akejkoľvek podobe predchádza dôsledná "obhliadka" škrupiny. "Biele odkladáme, takže napríklad príprava praženice je u nás trochu dlhšia ako inde - každé vajíčko sa musí vyfúknuť pomocou injekčnej ihly. Na Veľkú noc teda myslíme celý rok - škrupiny nosíme aj z dovolenky a zbierame ich aj cez zimu," vysvetľuje krasličiar. Kvôli jeho krasliciam vraj dedo Mičko začal chovať sliepky.
V spomienkach na začiatky mu stále rezonuje aj ďalší dôležitý materiál - nity. Keď skúšal zdobiť prvé kraslice, vďaka jeho ťaženiu na ne nezostal v Trebišove ani jediný. "Prvé som kúpil, keď sa rušili bývalé Domáce potreby a potom som ich postupne skúpil z rôznych miest v meste. Žiaľ, zásoby sa mi pomaly míňajú a neviem ich nikde zohnať, takže som prešiel na oceľové. Okrem toho používam pri zdobení aj špendlíky, maličké klince či včelárske nity - žiaľ, ani tie už neviem nikde zohnať, lebo sa už nepoužívajú," hovorí Ľ. Mičko.
Trochu prezradil aj zo svojho know-how, ako nitovaná kraslica vzniká. Každoročne si pripraví asi stovku škrupiniek a už v čase Vianoc začína zdobenie. "Nerobím ich po kusoch, ale manufaktúrne - najskôr ich všetky oblepím špeciálnou striebornou fóliou, ktorá má dekoratívny ale aj spevňujúci účinok. Potom si predkreslím vzory a následne príde na rad vŕtačka. Do dierok potom vkladám jednotlivé druhy nitov či klinčekov a dekorácia je na svete. Nakoniec každú kraslicu zakonzervujem bezfarebným lakom. Keby som robil každú samostatne, trvalo by to asi 30 minút," vysvetľuje.
Ako s úsmevom dodáva, na zdobenie musí mať chuť a neberie ho ako povinnosť. Niekedy nerobí celý týždeň, ale keď ho "kopne múza", pri svojich krasličkách dokáže stráviť celý čas od príchodu z práce až do jednej v noci. Je to vraj dobrá skúška nervov, hoci sám seba považuje skôr za netrpezlivého človeka.
"Vŕtam väčšinou cez deň, lebo ten zvuk je dosť nepríjemný. Sú však aj výnimky - raz moje tvorivé nutkanie bolo také silné, že som si zobral zopár škrupín a vŕtačku pod perinu doma v spálni, aby to susedia nepočuli. Taký som bol nedočkavý," priznáva.
Ako hovorí, už ho začína dráždiť, že robí dookola to isté a chystá sa zase na niečo nové. Jubilejná, desiata výstava kraslíc, ktorú o pár mesiacov chystá trebišovské Vlastivedné múzeum, vraj bude poslednou, na ktorej bude prezentovať svoju originálnu techniku. "Pred pár rokmi som skúšal jednu techniku - môj strýko z Kanady, ktorý nás nedávno navštívil, jej dal meno spider (pavúk) - kraslicu onitujem a potom medzi nitmi urobím sieť z nitky, takže to naozaj vyzerá ako pavúčia sieť. A možno ma napadne ešte čosi nové," hovorí. Perličkou za všetky je jeho vyhlásenie: "Moje kraslice sa každému páčia, ale zatiaľ som nepredal ani jedinú." Pýtate sa, prečo? "Nechcem z toho robiť biznis, baví ma to. Nepredávam ich, môžete ich získať, len ak vám ich podarujem," povedal na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
