školy? Vzhľadom na doterajšie skúsenosti je to pre mnohých ešte dosť ťažká predstava, ale v žiadnom prípade to nie je nemožné... Ako príklad poslúži mesto Medzilaborce. Mnohých domácich prekvapili výsledky komunálnych volieb v roku 2002, keď si dôveru získal už spomínaný študent filozofickej fakulty Prešovskej univerzity Michal Kaliňák. Mišo, ako ho volajú priatelia, získal hlasy takmer 350 svojich rodákov, čo mu zabezpečilo poslanecký mandát v 13-člennom zbore mesta Medzilaborce.

Ako si s odstupom viac ako jedného roka spomínate na chvíľu, keď vám oznámili, že máte od spoluobčanov dostatok hlasov, aby ste ich mali právo zastupovať v mestskom parlamente?

- Bola to veľmi milá správa, ktorá ma prekvapila aj v tom, že zo 109 kandidátov som uspel s druhým najväčším počtom hlasov.

Aké boli reakcie rodiny a najbližšieho okolia?

- Trochu prekvapenie, potom srdečné blahoželania. Veľmi ma potešilo, že takmer každý z môjho okolia mi pripomenul moje volebné sľuby, ktoré sa v tomto momente stali mojou vlastnou politickou agendou.

Ste označovaný za reformátora, iní vás charakterizujú ako rozbíjača doterajších (možno už prežitých?) základov mestského zastupiteľstva. Vidíte to skutočne tak, že je najvyšší čas začať budovať nové pravidlá parlamentnej práce na komunálnej úrovni?

- V čase, kedy som sa rozhodoval kandidovať, už som mal za sebou prvé skúsenosti s politikou. Ideály teda neboli pravým hnacím mechanizmom. Pre mňa to bola výzva dokázať sebe aj okoliu, že aj v našom regióne môžeme meniť veci, ak nie sú podľa našich predstáv. Súhlasím s tým, že je najvyšší čas postaviť politiku na komunálnej úrovni na pevné základy. Teraz už mestskí poslanci musia byť aj manažérmi.

Čo vám na doterajšej práci domáceho mestského zastupiteľstva prekáža najviac?

- Naše rokovania sú častokrát iba diskusiou a nie riešením problémov. Práca poslancov nemá byť o "presúvaní" peňazí z jednej kapitoly do inej.

Ak sa majú na komunálnej úrovni obhajovať záujmy mladých ľudí, musia mať v poslaneckých laviciach svojich "lobistov". Pravda je stále taká, že mladí ľudia veľa nadšenia pre politickú prácu nenachytali. Prečo je ťažké presvedčiť mladých, aby sa o politiku zaujímali viac?

- Nemyslím si, že som poslancom len mladých ľudí. Mladí ľudia však majú mnoho svojich problémov, medzi ktoré sa už politika jednoducho nevmestí. V predvolebnej kampani som začal s rovesníkmi diskutovať o problémoch mesta a teší ma, že debát pribúda stále viac. Práve oni tvoria základ mojej poslaneckej práce. Vzťah mladých ľudí a politiky? Je to dosť ťažká otázka. Ľudia pôsobiaci v politickom marketingu hovoria, že práve táto skupina nemôže byť v kampani cieľovou. Podľa nich sa mladí rozhodujú v poslednej chvíli, ich účasť na voľbách je nízka... Argumentov pre to, aby sa politici nevenovali mladým, sa nájde veľa. Musíme však hľadať argumenty na to, aby sa mladí stali súčasťou verejného života. Som presvedčený, že ideálnou možnosťou pre priblíženie politiky mladým je komunálna úroveň, kde sa veľmi ľahko môžu stať jej spolutvorcami. Stačí ak sa s nimi bude viesť dialóg a ich názory nebudú "prekričané" životnými skúsenosťami starších ľudí.

Medzilaborce sú síce pekným, ale malým mestečkom. Niet pochýb, že "agentúra jedna pani povedala" pracuje aj u vás. Už ste sa dozvedel niečo špeciálne aj na vlastnú adresu?

- V čase, keď som v našom zastupiteľstve a na Úrade Prešovského samosprávneho kraja "pretláčal" vznik sídla novej Združenej strednej školy a výmenu budov medzi mestom Medzilaborce a PSK, nastala kuriózna situácia. Spomínaná "agentúra" informovala o tom, že výmenou nehnuteľností chcem pre mesto získať bazén, ktorý by som po skončení školy sprivatizoval. Pobavilo ma to!

Čo vám doterajšia politická prax dala a čo vzala?

- V politike som spoznal veľmi veľa ľudí, našiel som si niekoľko dobrých priateľov. Naučila ma vážiť si slovo, vyjadrovať myšlienky a nie vety. Ako študent politológie sa dokážem ináč pozerať na politické procesy. Čo mi vzala? Keď som sa niekoľkokrát pýtal svojich priateľov na to, či som sa zmenil po tom, ako som v dvadsiatke išiel za asistenta, tak mi odpovedali, že som skôr dospel, respektíve, že som zostarol. Hoci som mladý, neostáva mi veľa času na diskotéky... a na študentský život.

Koniec roka znamená bilancovanie a schvaľovanie nových plánov. Vie sa o vás, že v decembri 2003 ste poriadne pohol žlčou kolegom v poslaneckej lavici. Odmietol ste ich návrhy na zvýšenie odmien za prácu poslanca v MsZ...

- Odmeny poslancov sú pre mňa veľmi principiálna otázka. Doteraz neexistujú (a nielen v našom meste) žiadne presné, ani spravodlivé pravidlá, podľa ktorých by bolo možné prácu poslanca odmeniť určitou finančnou čiastkou. Nemyslím si, že iba účasť na schôdzach, na rokovaniach komisie, či členstvo v mestskej rade sú správne kritéria. Podľa mňa jedinými správnymi kritériami sú také, ktoré odrážajú aktivitu pri rozvoji mesta. Touto otázkou sa však ďalej nechcem zaoberať, pretože s kolegami v tejto veci určite nenájdem spoločnú reč. Aj za predpokladu, ak by boli stanovené jasné pravidlá odmeňovania, určite by som sa odmien vzdal zo solidarity k nášmu regiónu. Ak na každom zastupiteľstve riešime problémy základných škôl, mestskej nemocnice a stále sa stretávame s obrovským nedostatkom peňazí, je pre mňa neprijateľné takýmto spôsobom "odľahčovať" mestský rozpočet.

Mišo Kaliňák otázku odmien vyriešil po svojom. Vzdal sa ich v prospech miestneho detského domova. Zároveň dal verejný sľub, že do konca volebného obdobia jeho všetky odmeny za prácu v zastupiteľstve budú dostávať chovanci v tomto detskom domove.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín