Korzár logo Korzár Dolný Zemplín
Utorok, 6. december, 2022 | Meniny má Mikuláš

"Striptíz svojej duše som vždy robil cez svoje básne," vyznáva sa Mikuláš Kasarda

"K veku dedov tiahne mi, čakajú ma rána hmlisté. Hlava jak strom v jeseni, opadalo z nej už lístie. Dávno som sa oženil, čaká ma už pohrebište, lež

srdce mám, Jezukriste, ako hrášok zelený. Ešte stále verí snom, na slnečný lúč sa vešia..." Týmito slovami pred rovnými tridsiatimi rokmi zakončil jednu zo svojich zbierok - Predletie (1974) - známy zemplínsky básnik Mikuláš Kasarda. V tom čase mu išlo na päťdesiatku a po nej ešte nasledovalo ďalších päť súborov jeho poézie. Dlhoročný profesor dvoch zemplínskych gymnázií, básnik nehy a nostalgických nepokojov, ako ho mnohí kritici označujú, s výdychom privítal prelomový rok 1989. Hoci v tom čase už nastupoval na zaslúžený dôchodok, v jeho duši ešte zostalo veľa nevypovedaného.

SkryťVypnúť reklamu

Pre toho, kto ho nepozná, hádam treba pripomenúť, že Kasarda sa narodil v roku 1925 v Sačurove, stredoškolské roky prežil na michalovskom gymnáziu P. Horova a vysokoškolské na bratislavskej Filozofickej fakulte. Pôsobil ako redaktor literárneho vysielania Slovenského rozhlasu a neskôr ako profesor na sečovskom a michalovskom gymnáziu. Tvorbe poézie sa začal venovať už na strednej škole, jeho inšpiráciou boli Horov, Kostra, Novomeský či Mihálik. Prvýkrát prerazil v roku 1942, keď zvíťazil v súťaži časopisu Mladá tvorba za báseň Z lásky do lásky. Prvá zbierka Širokými ulicami, v ktorej vyjadril lásku a obdiv k rodnému kraju, mu vyšla v roku 1953. Po nej nasledoval Kohútí spev(1958) a potom s niekoľkoročnými prestávkami zbierky Pre Teba, spomínané Predletie, Krajinské dažde, Nížinný spev a Cesta lúkami.

SkryťVypnúť reklamu

Ako sám hovorí, nebál sa staroby, hoci celkom na ňu pripravený nebol. V toku času ho, idúc do večnosti, opúšťali jeho blízki, známi, priatelia z detstva a on zostával. Občas ho ešte v jeho dome v Sečovciach, kde si užíva pokojné dni jesene života, navštívia nádejní básnici, keď si prídu po radu, niekedy prídu jeho neskôr narodení kolegovia, kde - tu novinári. Perličkou je, že dohodnúť si s ním stretnutie je trochu zložité - nemá totiž telefón. Pre nás bolo jedinou alternatívou vrátiť sa do detských liet a opäť si vyskúšať skákanie cez plot. Nasledoval menší šok jeho manželky, majster pera sa už chystal na spánok, ale napokon na interwiev privolil. Rozhovor s ním stál rozhodne za to... A čo robí básnik dnes ?

"Viete, odpoviem vám slovami básne, lebo v rečnení som nikdy nebol dobrý. Striptíz svojej duše som väčšinou robil cez svoje básne. Chcete vedieť ako sa žije v zóne staroby, že? Nuž, videl som ako odchádzajú iní. 'Ty si vtedy len krotko dvíhal svoju vodku. Čo smútia? Veď idú do dôchodku. Ale teraz tebe bičom hrozia: Je čas, je čas vystupovať z voza. Sivie obzor. Nekonečnosť desí. Trať sa končí? Choď môj, choď môj peši...' Takže tak teraz žijem - v tejto svojej 'pešej' zóne," hovorí Mikuláš Kasarda. Ako dodáva, po nástupe na dôchodok mu bolo clivo za školou, ale nevzdal sa.

SkryťVypnúť reklamu

"Zahodiť flintu do žita jak verše, ktoré nikto nečíta? Vyhodený do vĺn staroby nedovoliť klesať na dno nečinnosti. Byť aspoň trochu užitočný. Dobrým slovom. Úsmevom. Niekomu obuv zaviažeš a ku kolenám kľakáš. Niekomu bránku otvoríš a ideš posledný. Vždy nás niekto potrebuje. Ježišov výkrik na kríži: Žíznim, bol žízňou po láske človeka," nezaprie v sebe poeta Kasarda.

Veľmi často myslí na svojich známych, ktorí už skončili svoju životnú púť, lebo podľa neho mŕtvi potrebujú živých. "Potrebujú aj naše odpustenie aj naše modlitby," myslí si. Duchovno, návšteva kostola a cintorína patria k jeho každodenným rituálom...

"Ranné hodiny patria nákupu, na ktorý chodím spolu s manželkou, potom oddychujem, veľa čítam, chodím na prechádzky, rozmýšľam... V lete ma teší práca na záhradke - ale nie som ktovieaký 'mičurin' - len potrebujem fyzickú činnosť, ktorá by vykompenzovala duševné aktivity," smeje sa Kasarda.

Písaniu básní sa dnes už nevenuje v takom rozsahu, ako kedysi. Po revolúcii mu ešte vyšla zbierka Zápočet (1990), ktorý je akousi básnickou syntézou poznania a prežitého a v roku 1995 mu v Pergamen vydal výber z básní pod názvom Podvečerné poľné cesty... Najkrajším zážitkom jeho posledných rokov bola slávnosť na Bratislavskom hrade, špeciálne určená pre učiteľov, ktorí v rokoch totality nemohli byť ocenení.

Kasarda bol totiž vždy veriacim, ale vzhľadom k svojmu povolaniu nemohol otvorene chodiť do kostola. Pravdaže, cestičky sa vždy našli a svoje presvedčenie sa jemne snažil v náznakoch pretavovať aj do svojich básní. "Už v zbierke Predletie v roku 1974 sa objavila báseň, v ktorej som vyjadril svoj vzťah k vtedajším cintorínom, na ktorých vládol kameň a mramor. Veta, v ktorej som vyjadril svoje želanie, že chcem len obyčajný, spráchnivený drevený kríž, v tých časoch nažhavila viaceré stranícke linky a narobila mi veľa nepriateľov. Keď sa riaditeľ michalovského gymnázia tešil, že tam pôjdem učiť, celoslovenský tajomník strany ho veľmi rýchlo schladil," spomína Kasarda. Svoj názor na spoločenský systém priznal už v zbierke Kohútí spev, ktorá vyšla v roku 1958 - zdrojom veľkých straníckych diskusií sa vtedy stala báseň Som ten, ktorý netlieska, v ktorej odmietol vtedajšie politické procesy.

Stále obdivuje klasikov slovenskej poézie - Horova, Novomeského, Mihálika, Rúfusa, novšia tvorba posledných rokov ho však nejako neoslovuje. "Hádam ešte Janko Zambor, ktorý pochádza tiež zo Zemplína a občas ku mne zájde. Čo ma však mrzí viac, je dnešná beletria, lebo veľmi rád čítam. To, čo dnes nájdete na pultoch, je mi cudzie. Asi som prieberčivý. Radšej sa vraciam k staršej tvorbe - naposledy to bol psychologická kniha od istej autorky z bývalého NDR, nazvaná Bremeno, ktoré nenesieš," prezrádza Kasarda, ktorý sa vlani stal jedným z nositeľov titulu Zemplínčan roka. Tento titul udeľuje vybraným osobnostiam Zemplínska spoločnosť.

Tam vraj povedal, čo mal a jeho odpoveď, prečo nečíta súčasnú beletriu, vyjadruje jeho báseň: "Možno sú ešte krajšie kraje ako Zemplín, možno i krajšie rúcha slnce jari natká, ale nechodila po ich dvoroch, po ich poliach, po ich cestách Tvoja matka".

Kasarda sa už dnes tvorbe venuje sporadicky, väčšinou pri nejakých príležitostiach. Pred časom sa prezentoval básňou Metodov návrat, vlani napísal básne do Pamätnice jubilujúceho michalovského gymnázia. "Pred pár dňami som sa vrátil z očnej kliniky v Trebišove. Po operácii druhého oka opäť objavujem farebnosť sveta a to ma robí šťastným. Aj touto cestou by som sa chcel preto poďakovať lekárkam za ich vynikajúcu prácu. Pokiaľ ide o tvorbu, v mojom veku sa už ťažko podarí dohodiť slovom na obežnú dráhu básne, ale ešte stále viem precítiť poéziu života. Včera som dopísal báseň do zborníka sečovskej strednej školy," vysvetľuje Kasarda.

Ako sme už spomínali, telefonický ošiaľ je u Kasardovcov neznámym pojmom. Básnik nemá pevnú linku, nieto ešte mobil a dobre vie, prečo. "Kto chce, nájde si ma - ako vy," smeje sa. Zo svojho života vyradil aj televízor. "Nepotrebujem ho, radšej si po večeroch s manželkou čítame alebo idem na prechádzku," priznáva. Napriek tomu sa zaujíma o politiku a aktuálne dianie. "Pravidelne počúvam rozhlasové správy. V poslednom čase ma veľmi mrzí dianie na našej politickej scéne. Ľudí, ktorí uprednostňujú vlastné blaho pred osudom celého národa, som nikdy nemal rád," dodáva na záver.

Najčítanejšie na Dolný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  2. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  3. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  4. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  5. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  6. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  7. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  8. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  1. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  2. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  3. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  4. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  5. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  6. Developer projektu Metropolis sa stal Lídrom roka 2022
  7. Nepotrebné telefóny pomáhajú na Vianoce deťom a rodinám v núdzi
  8. Tisíc líp aj pre včely od slovenskej prezidentky
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 657
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 587
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 570
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 887
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 234
  6. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 086
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 2 798
  8. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 2 796

Blogy SME

  1. Rastislav Puchala: Neberte nám Vianoce!!!
  2. Anna Miľanová: Pán Tau na bielom poníkovi... 2022
  3. Viera Spišáková: Trapas anglický III.
  4. Stano Kočiš: A riekol majster
  5. Boris Greguška: Lesníctvo: mýty a fakty (I)
  6. Daniel Jankech: Vyhrá mafia. Matovič proti nej nebojoval.
  7. Janka Bittó Cigániková: Tri muchy jednou ranou - rozumná regulácia zisku poisťovní, dostatok peňazí, a aj v provizóriu
  8. Julius Kravjar: S akademickou integritou by sa mali oboznamovať už stredoškoláci
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 74 314
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 10 285
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 4 312
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 197
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 188
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 873
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 484
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 113
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto

Za rozhodnutie v kauze Fatima zobrala údajne stotisíc eur. Odmieta to.


3 h
Začalo platiť embargo na dovoz ruskej ropy prostredníctvom námornej prepravy.

Rusi našli recept ako obísť sankcie.


5 h
Keď Alžbeta Tomaníková prišla o partnera mala len osemnásť rokov a ich syn dva mesiace.

Alžbeta Tomaníková nemala nárok na vdovský dôchodok.


1. dec
Goncalo Ramos sa teší z gólu so svojimi spoluhráčmi.

Portugalsko dnes deklasovalo Švajčiarsko v osemfinále MS vo futbale 2022, pozrite si priebeh a konečný výsledok.


TASR 19m

Blogy SME

  1. Rastislav Puchala: Neberte nám Vianoce!!!
  2. Anna Miľanová: Pán Tau na bielom poníkovi... 2022
  3. Viera Spišáková: Trapas anglický III.
  4. Stano Kočiš: A riekol majster
  5. Boris Greguška: Lesníctvo: mýty a fakty (I)
  6. Daniel Jankech: Vyhrá mafia. Matovič proti nej nebojoval.
  7. Janka Bittó Cigániková: Tri muchy jednou ranou - rozumná regulácia zisku poisťovní, dostatok peňazí, a aj v provizóriu
  8. Julius Kravjar: S akademickou integritou by sa mali oboznamovať už stredoškoláci
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 74 314
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 10 285
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 4 312
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 197
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 188
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 873
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 484
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 113
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu