potrebujú. Padol na dno, no postavil sa a kráča ďalej. Dnes sa nikam neponáhľa a žije pre túto chvíľu. Výtvarník v slobodnom povolaní MARTIN REMIÁŠ. Rodený Sobrančan, ktorý si zamiloval poloninské potôčiky, dnes žije a tvorí vo svojom útulnom ateliéri na sninskom sídlisku. Svoj malý-veľký svet si hromadí a chráni v dvojizbovom byte, plnom vône, krásy, pokoja a dobra.

Umeleckú tvorbu začínal fotografovaním. Na fotografiu neskôr zanevrel kvôli dobe a systému, ktorý vládol. Socialistickému realizmu umelcove fotky nič nevraveli. Fotografiu tak vystriedala maľba. "Trvalo mi dosť dlho, než som sa našiel. Robím zvláštnu techniku, a viem, že na Slovensku niečo také nikto nerobí. Využívam štruktúry. Štruktúru kôry stromu, lista, dreva či kameňa. Tomu prispôsobím obraz. S farbou robím tak, aby moje obrazy mohli vidieť aj nevidiaci. Aby ten kto sa obrazu dotkne, pocítil energiu - to čo som doň vložil. Preto na výstavách nezakazujem dotýkať sa mojich obrazov," hovorí umelec.

Výtvarná tvorba neznamená len plátno a farby, to ho neuspokojuje. "Trpím tzv. tvorivým nepokojom, stále niečo hľadám. Preto pracujem aj s drevom, kameňom a drôtom. Drevo i kameň majú svoju silu. Vôbec nerozmýšľam, čo s nimi. Tie tvary sú už tam. V každom kameni je socha, len ju treba očistiť. Tak je to aj s drevom. A raz sa chcem pustiť aj do železa a založiť si kováčsku vyhňu," sníva Martin Remiáš.

Je to človek, ktorý vychádza zo svojich pocitov a skúseností človeka, ktorý prekonal krízu svojho existenčného bytia. "Na inšpiráciu, o ktorej sa hovorí, neverím. Inšpirácia je spôsob života a myslenia. Preto sa umelcom hovorí, že sú tak trochu blázni. Vymykajú sa z bežného spôsobu života. Keď chcem niečo robiť, musím tak myslieť."

Ako dodáva, aj vďaka sebe samému prežil veľa zlého. Netají sa tým, že je alkoholik, ale pätnásty rok abstinuje. "To, čo robím, mi zachránilo život. Prestal som sám. Človek si to musí uvedomiť sám. Ja proste nesmiem piť, aby som mohol žiť. Ale kto to neprežil, nepochopí to. Prežil som peklo a dnes už pomáham iným s takýmto problémom. Ale aj to zlé, čo som vtedy prežil, sa snažím dnes využiť v tom, čo robím. A možno vtedy som našiel nejakú silu, ktorú každý definuje ináč. Boh, viera, svedomie. Takže tam kdesi ja beriem tú inšpiráciu," vyznáva sa Remiáš.

Je katolíkom a uznáva ľudí, ktorí nemajú strach. Ako veriaci si vraj z "Otčenáša" vybral "chlieb náš každodenný daj nám dnes". "Teraz. Nechcem sa vracať do minulosti ani do budúcnosti. Minulosť, to je pre mňa Lotova žena, ktorá sa obzrela a zmenila sa na soľný stĺp. Žime pre tento okamih a strážme si ho," hovorí. Jeho obrovskými vzormi sú Joe Coker a Eric Clapton, ktorí si tiež prežili svoju krížovú cestu. "Coker nepije o rok menej ako ja, preto sa stále smejem, že Joe, keď sa dozvedel že ja nepijem, prestal aj on. A tiež od tohto obdobia začal robiť úžasné veci. Takže je úplná hlúposť to, že alkohol oslobodzuje," smeje sa výtvarník.

Ako autor si volí každý rok nejakú tému. Predtým to bolo jablko, potom strom a teraz je vraj pre neho rok motýlich krídel. "Každý z nás ich má. Sú krehké a zraniteľné ako my. Úžasný je let motýľa. Je to let, ktorý sa nedá predvídať, čo predstavuje maximálnu slobodu. A podľa mňa, je ľahšie chytiť orla ako motýľa. Úžasná je aj tá premena z kukly na motýľa. A ako umierajú, to neviem. A ani nechcem vedieť. Je to pre mňa obrovské tajomstvo," zasníva sa.

Jeho obrovskou túžbou je urobiť výstavu, na ktorej by bol len jeden obraz. "To sa mi ale nikdy nepodarí, skôr je to utópia. Svoje obrazy mám všade po svete v súkromných zbierkach. Ale mne záleží na tom, aby boli hlavne tu, odkiaľ som ja, kde som sa narodil," poznamenáva.

Má rád samotu, no nikdy nie je sám. Popasoval sa aj s modernými výdobytkami a dnes používa mobilný telefón. Na druhej strane, moderná technika podľa neho človeka obmedzuje. "A ja nemám rád niečo, čo obmedzuje. Svoju samotu si strážim, ale nie som osamelý. Mám veľa priateľov a úžasnú rodinu. Fungujeme perfektne. Je to sloboda, ktorú potrebujem k práci," vysvetľuje.

Rád pomáha ľuďom. Baví ho navrhovanie interiérov, kde spája svoj pohľad s pohľadom iných. Najviac ho vraj bavia staré domy, ktoré mení na nové. "Jednoducho vrátim život starým veciam. Pretože každá z nich si zaslúži, aby žila. Či už je to stolička alebo posteľ. Každá z nich je príbehom a skrýva energiu," dodáva.

Jeho srdcovou záležitosťou sú krby, lebo má rád teplo a oheň. "Je to sila, ktorá zohrieva a spája," myslí si. Zaujímavé je, že pri práci sa snaží využívať druhotný materiál. Ako hovorí, odpad ho fascinuje. "Dokonca si myslím, že v minulom živote som musel byť asi nejakým kontajnerom na odpad," smeje sa Remiáš.

Zostal pod Sninským kameňom. Učarovala mu tamojšia krajina, ľudia a príroda. "Tento kraj sa mi hneď zapáčil. Sú tu úžasní, nádherní a múdri ľudia. Zbožňujem napríklad Runinu. Tam sú ľudia, ktorí vám dajú všetko, aj to posledné. A stále sa veľmi tešia na sobotňajší večer, kedy sa len tak stretnú a porozprávajú. Úžasná je aj príroda. Hlavne potoky, kde čerpám energiu. Všetko mám nafotené, ale bojím sa tie fotky niekomu ukazovať, aby mi tam ľudia nelozili. Cítim sa tu dobre. Svojím spôsobom som sa do Sniny zamiloval. A ešte stále som tu neprešiel veľa potokov a ešte stále je tu dosť dreva a kameňov, ktoré by som si chcel nazvláčať do kuchyne a čosi z nich urobiť. Ja som doma tam, kde sa dobre cítim," dodáva umelec na záver.

UMELECKÁ VIZITKA:

MARTIN REMIÁŠ

* 29.3.1955 v Sobranciach

1974 maturita na Gymnáziu v Sobranciach

1974 1977 pomaturitné štúdium na Strednej knihovníckej škole v Bratislave - odbor Kultúrno osvetová práca

2003 absolvoval súkromné hodiny z odboru psychológie dospelých a dospievajúcich u Dr. Fialu.

Po ukončení gymnaziálneho štúdia pracoval vo viacerých inštitúciách v Sobranciach a okolí - od činnosti v miestnej kultúre cez rôzne profesie v stavbárstve, strojárstve, chemickom priemysle. Chvíľu pôsobil ako propagačný výtvarník v národnom podniku Vihorlat v Michalovciach. V súčasnosti je umelcom na voľnej nohe. V roku 1999 sa usadil v meste pod Sninským kameňom, odvtedy žije striedavo v Sobranciach a Snine. Je ženatý, má dve deti. Výtvarnej tvorbe sa intenzívne venuje 14 rokov. Každoročne pripraví autorskú kolekciu, ktorou sa prezentuje na verejnosti. Vystavoval v Michalovciach, Humennom, Snine, Bardejove, Prešove, Trenčíne, Bratislave atď... Jeho diela sú v zbierkach mnohých súkromných majiteľov a zdobia aj viaceré kaviarne či reštaurácie.

(dada)

Autor: Daniela Džurbalová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín