sa s túžbou venovať život výchove detí pohráva už od detstva, ona sa touto myšlienkou začala zaoberať až v poslednom ročníku gymnázia. "Otec bol lekár a veľmi túžil, aby som v tejto rodinnej tradícii pokračovala. Mama zase bola proti, lebo lekárske povolanie považovala za náročné pre ženu. Ona ma tak trochu navigovala, aby som sa stala učiteľkou. Bol to sen, ktorý sa jej samotnej nesplnil," vysvetľuje K. Vaškaninová.
Svoje zámery preto v maturitnom ročníku nasmerovala na štúdium učiteľstva slovenčiny na prešovskej "filozofii". "Spomínam sa na svojho triedneho učiteľa prof. Greca, ktorý bol sám slovenčinárom a veľmi ma odhováral. Pravdaže, napriek tomu, že som si ho veľmi vážila, sa mu to nepodarilo," smeje sa riaditeľka gymnázia. Vlani sa vraj s prof. Grecom stretli na pomaturitnom večierku po 30 rokoch a s odstupom času uznal, že urobila dobre, keď vtedy nedala na jeho radu.
To, čo nie každý v Snine vie, je to, ktorý bol jej druhý aprobačný predmet. "Bola to výtvarná výchova, ktorú som študovala u profesora Bendíka. Nikdy nezabudnem, ako sa nás dotkli jeho rady, aby sme sa dokonale naučili kresliť rovné čiary, lebo sa nám to zíde pri krájaní rezancov. Každá z nás študentiek sa totiž už videla v úlohe svetovej umelkyne," dodáva s úsmevom riaditeľka. Bendík mal pravdu - keď K. Vaškaninová nastúpila ako začínajúca učiteľka do školy, pridelili jej len hodiny slovenčiny a tak to zostalo celý jej učiteľský život. Podobne ako jej spolužiačkam, aj jej maľovanie zostalo len ako záľuba. "Vo výtvarnej prerazili len štyri," spomína.
Veľa spomienok má aj na internátny život, ktorý bol vraj mimoriadne pestrý. "Viete, vždy som bola prvá nielen do učenia, ale aj do vystrájania rôznych pestiev, ktoré k študentskému životu patria. To, o aké šlo, vám však neprezradím," dodáva.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
