Umenie ako záľuba predstavuje oddych, načerpanie energie a príjemne strávený voľný čas. Umenie ako profesia znamená tvrdú prácu a k tomu za hrsť
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
dravosti a zároveň entuziazmu. Mať povolanie, ktoré je pre človeka zároveň jeho hobby, je dnes výnimkou a možno snom viacerých z nás. Ukážkou, že niekedy sa sny plnia, sú manželia Edite a Peter Barančíkovci zo Sniny - kedysi snívali o tanci a dnes preň a s ním žijú. Výsledkom ich tvrdej práce je MERLIN tanečný súbor, ktorého tance rozpaľujú publikum už desať rokov. Pravdaže, tejto desaťročnici predchádzala dlhá a náročná cesta. Ako to teda bolo?
Obaja začali svoju dráhu ako ľudia, ktorých neuveriteľne bavil tanec. Perličkou je, že ani jeden z nich nie je vyštudovaný tanečník. Peter ukončil Pedagogickú fakultu UPJŠ v Prešove (dnes PU v Prešove). Počas štúdia sa venoval hre na hudobné nástroje a spieval vo folklórnom súbore Torysa. Edita zase vyštudovala Ekonomickú fakultu UK v Bratislave. Po skončení vymenila číslice za tanec a pôsobila v jednom z bratislavských tanečných súborov. Obaja k tancu inklinovali už odmala, ale za začiatok aktívnej tvorby považujú až svoje študentské roky. Ako inak, pri tanci sa aj zoznámili - stretli sa na vystúpení, kde bol Peter ako organizátor a Edita ako tanečnica. Hádam už vtedy sa začala písať aj ich spoločná história.
Ako mladých ľudí ich oslovil nový štýl country tanca americký step. "Country step prišiel so svojou dravosťou a náročnosťou a mňa to vtedy strašne nadchlo. Bol som v tom čase na vojne na Morave, ale každý týždeň som dochádzal do Bratislavy za manželkou, vtedy ešte priateľkou, ktorá študovala a tancovala v súbore, ktorý začal s týmto štýlom tanca. Chodil som na ich tréningy a učil som sa stepovať. Precestoval som celú vojnu," spomína na svoje začiatky Peter.
Túžba tancovať neopustila mladú dvojicu ani po návrate do Sniny. Peter ako učiteľ na základnej škole založil tanečný krúžok, ktorý bol akýmsi predskokanom dnešného Merlinu. História samotného tanečného súboru Merlin sa totiž oficiálne začala písať odo dňa prvého konkurzu, ktorý sa uskutočnil v októbri 1993. " V tom čase sme sa volali tanečný súbor Meriden. Naše začiatky boli ťažké. Mali sme dve malé deti a súbor. Oboje si vyžadovalo svoje maximum a my sme nemali ani len poriadne priestory na cvičenie, nieto ešte nejakú väčšiu podporu. Až v roku 1994 sme začali cvičiť v Dome kultúry," spomína Edita.
Napriek problémom záujem o takýto tanec bol. Prví tanečníci sa našli v radoch nadšencov country, ktorí sice boli amatérmi, ale tento hendikep vykompenzovala poriadna dávka entuziazmu. Postupne sa country tance rozrástli o americký step, historické tance a iné tanečné štýly. Prichádzalo stále viac a viac záujemcov a malý Meriden postupne vyrástol na veľký Merlin. Ten bolo potrebné zastrešiť a preto sa manželia Barančíkoví rozhodli v roku 1998 založiť nezávislé občianske združenie "Tanečno - pohybové centrum mladých Merlin", ktoré dnes zastrešuje činnosť súboru a vďaka nemu majú možnosť žiadať o rôzne granty, písať projekty a zapájať so do ďalších - svetových.
Dnes tanečné ostrohy v Merline získava 80 detí. V rámci súboru fungujú tri prípravky a jeden tanečný súbor. Hlavným štýlom Merlinu je step, no v súčasnosti sa venujú aj mimostepovým tancom a rôznym show. " My nie sme súbor, ktorý by sa dal zatriediť do nejakej škatuľky. Našou filozofiou je to, že si nás môže zavolať akýkoľvek partner a my mu dokážeme ušiť program na mieru," vysvetľuje Peter.
Svojich tanečníkov si Peter a Edita vychovávajú sami. S deťmi začínajú pracovať už vo veku 7 - 8 rokov. "Step, to je taká tanečná matematika a vychovať tanečníka trvá štyri roky. A keďže žijeme v malom meste, tanečníci nám už ako 18-roční odchádzajú do škôl. Preto začíname s deťmi skôr a naši stredoškoláci musia zvládnuť to, čo dospelí v iných súboroch. Môj 16 ročný tanečník už musí byť 'profík', musí zvládnuť všetko. Tanečníkov vychovávame takpovediac všestranne - aby zvládli všetky tanečné štýly," hovorí Peter.
Prácu si manželia delia poctivo medzi seba. Edita sa ako tréner a choreograf stará o tanečnú časť, Peter ako riaditeľ a manažér o ostatné. Obaja majú vlastné firmy, ktorých činnosť je spojená s fungovaním Merlinu. Ako hovorí Edita, "navzájom si pomáhame, podporujeme sa i kritizujeme". Hlavnými podporami, ktoré súboru zabezpečujú financie sú vlastná činnosť, vystúpenia a projekty na organizovanie činnosti (v rámci Programu EU mládež). Merlin vystupuje viac ako päťdesiatkrát ročne. Najväčšiemu obdivu sa teší v Snine, no s vystúpeniami cestuje po celom Slovensku. Na konte má aj niekoľko víťazných pohárov z tanečných súťaží. Krv rozprúdil aj divákom v Slovinsku, Taliansku či Poľsku.
A aký je ich najväčší úspech? "Ten nie je v tom, že sme víťazmi niekoľkých medzinárodných súťaží alebo že dokážeme robiť programy pre lukratívne firmy, ale to, že sme dokázali prežiť. Tu, v tomto meste, s tým, čo robíme. Bez sponzorov, bez priamej podpory mesta a štátu. Dnes nám stačí hala a my vám doslova urobíme program na kľúč," hovorí Peter a dodáva, že napriek tomu, že sú na Slovensku absolútna špička svojho druhu, neustále sa učia a zbierajú informácie. Chcú ísť dopredu, pretože "keď nejdeme hore, padáme". Merlin oslávil svoje desiate výročie a manželia Barančíkoví mu doslova podriadili celý svoj súkromný život. No napriek tomu neustále zápasia s jediným a najväčším problémom, ktorým je nedostatok vhodných priestorov na rozšírenie činnosti.
"Nemáme priestorové možnosti a minimálne 50 detí bolo teraz v Snine sklamaných z toho, že nemohli nastúpiť k nám. A tí, čo sú dobrí, potrebujú trénovať a tak nie je čas na nových. Zatiaľ čo iné súbory zápasia s tým, že nemajú deti, my ich máme ale nemáme priestory. Najbližšie dva roky teda deti umiestňovať nebudeme, čo je smutné. V tom potrebujeme pomoc od mesta. Veríme, že ocení našu prácu a vyhovie našej žiadosti, ktorá sa týka priestorov," vysvetľuje Peter.
Ani tento problém však neodradil mladých manželov a doslova si nezbalili kufre. Hoci mali niekoľko ponúk robiť túto prácu v iných mestách a ešte stále rozmýšľajú o "presťahovaní" Merlinu. "No neviem si predstaviť, aby som dnes povedala osemdesiatim deťom, že balíme a odchádzame. Áno, dokázali by sme pôsobiť aj inde, ale...," vyznáva sa Edita.
Ešte perlička na záver - odkiaľ pochádza názov súboru? Peter a Edita sa inšpirovali keltskou mytológiou a legendami, ktoré milujú a v jednej z nich sa skrýva čarodejník Merlin. "Snažíme sa v našich vystúpeniach čarovať, vyčarovať príjemnú atmosféru. Veď tancovanie, to je čarovanie," dodal Peter.