školu do Košíc, potom nasledovala košická stavebná priemyslovka. Na Zemplín sa vrátil, až keď prišiel čas odkrútiť si vojenčinu. V tom čase hrával hokej v Michalovciach. Dnes oblieka dres HC Košice, jedného z najúspešnejších klubov slovenskej hokejovej histórie. Na kus reči sme si sadli s rodákom z obce Myslina a jediným Humenčanom v hokejovej extralige Marcelom Šimurdom.

Aké boli hokejové začiatky?

- K hokeju ma priviedli rodičia. Začínal som už ako štvorročný na neďalekej rieke, pri mojej rodnej obci Myslina. Neskôr ma rodičia odviedli do blízkeho Humenného, kde začal môj omnoho vážnejší záujem o hokej.

Začiatky asi neboli ľahké, v Humennom chýbal štadión. Aké bolo toto obdobie?

- S odstupom času si naň spomínam najradšej. Keď som začínal, nebolo to vôbec jednoduché, skôr naopak. Humenné vtedy ešte nemalo dnešný hokejový štadión, preto sme pravidelne chodili trénovať do Strážskeho. Bolo to dosť náročné aj z časového hľadiska, ale spomínam si na to veľmi rád. Dobrá partia nebola len medzi nami, chalanmi, ale aj medzi rodičmi a trénermi.

Na ktorého trénera spomínate najradšej?

- Na tých, s ktorými som začínal a ktorí ma učili moje prvé hokejové kroky boli to páni tréneri Kordoš a Zgabur. A nesmiem zabudnúť ani na pána Sroka.

Čo kamaráti hokejisti?

- Boli medzi nimi Paľo Mlynek, Števo Turcovský, Lukáš Kulík, Maťo Andrejčík - títo asi najviac. V Košiciach som už od dvanástich rokov, takže so starými "parťákmi" sa stretám veľmi zriedka. Je to väčšinou iba vtedy, ak prídem po sezóne domov a náhodou sa niekde v meste stretneme.

Ak chce byť človek v tom, čo robí, úspešný, musí tomu podriadiť veľa. Čo je nevyhnutné pre úspech v hokeji?

- Okrem dobrého fyzického základu najmä dostatok pevnej vôle. Som presvedčený, že vôľa je najdôležitejšia. V hokeji prichádzajú aj zranenia, cez to všetko negatívne sa musím vedieť preniesť a ísť tvrdo za svojim cieľom. Myslím, že sa mi to doteraz darilo práve vďaka pevnej vôli.

Človeku býva niekedy ťažko, hlavne vtedy, keď sa nedarí a smola sa lepí na päty... V mysli sa začnú rojiť otázky - stojí mi to trápenie vôbec za to... Boli už aj takéto chvíle?

- Samozrejme, spomínam si na to. Každý pondelok ráno o piatej som autobusom cestoval z domu do Košíc. Stalo sa mi to raz, keď som povedal, že s tým asi už skončím. Našťastie môj otec ma vtedy podržal a povedal: "Keď si chcel do toho ísť, tak teraz bojuj!" A musím povedať, že mi to vyšlo... Priznávam, že do ranného vstávania sa mi vtedy vôbec nechcelo. Našťastie bolo to iba raz a prešlo to bez následkov.

Môže to byť aj rada pre tých, ktorí čítajú tieto riadky?

- Áno, aj keď niekedy býva človeku ťažko, musí usilovať premôcť vlastnú lenivosť a pohodlnosť. To je správny krok na ceste, ako sa dostať dopredu. Samozrejme, ak človek chce, dokáže veľa prekonať! Myslím si, že len vlastnou vôľou a úsilím sa dajú negatíva zvládnuť.

Čím žije Marcel Šimurda dnes?

- Momentálne hrám za družstvo "A" HC Košice. Mojou najväčšou snahou je, aby sa mi vyhýbali zranenia. Najhlavnejšie je zdravie! Ostatné príde samo, ak sa k tomu pridá aj trochu šťastia, bude to v pohode...

Čo športové plány?

- Zmluvu s Košicami mám podpísanú ešte na dva roky, takže moja budúcnosť je spojená s HC Košice. Ale chcem ísť výkonnostne hore a nejaké zahraničie by som potom určite neodmietol. (smiech)

Čo poradiť rodičom alebo chalanom, ktorých láka hokej?

- V dnešnej dobe je to pre mnohých rodičov náročné, najmä finančne. Záleží predovšetkým na chlapcovi, aby si uvedomil, čo chce vo svojom živote, alebo v športovej kariére dosiahnuť. Ak bude vedieť odpoveď, potom musí ísť za svojim cieľom! Bez cieľa a bez určitej dávky tvrdohlavosti sa úspech v hokeji dosiahnuť nedá. Polovičná cesta znamená asi neúspech. Kvôli hokeju som dával trošku bokom aj školu... Išiel som na sto percent za hokejom a zatiaľ mi to vyšlo. Robiť tento šport na polovicu, to sa nedá, potom príde iba sklamanie.

Čo by chcel zmeniť úspešný zemplínsky hokejista, ak by dostal takúto možnosť?

- Vo svojom živote by som nemenil nič. Zatiaľ mi to vyšlo tak, ako som chcel. Mám pre svoj šport podporu rodičov, rodiny aj mojej priateľky. Takže je to momentálne na sto percent presne také, aké to má byť.

Podobne, ako iní úspešní športovci, aj hokejisti sú často obletovaní kočkami. Ako je to v prípade Marcela? Priznáva, že je šťastne zaľúbený. Má dobrú priateľku, ktorá mu rozumie a pre jeho šport má pochopenie. Odkaz pre Marcelove fanynky je stručný: nestrácajte čas, Marcel odkazuje, že je zadaný a oči má iba pre jedinú.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín