kapitalizmu. Jej vznik má "na svedomí" podnikateľ Jozef Rholl, ktorý si v Snine kúpil lesy a veľkostatok a na rôznych miestach severného úpätia Vihorlatu hľadal striebro a zlato. To síce nenašiel, ale objavil čosi možno ešte zaujímavejšie - železnú rudu a silikáty. Práve tie do tejto oblasti pritiahli baníkov, sklárov, tavičov, uhliarov a iných robotníkov z okolia Margecian či Rolovej Huty, ktorí sa tu začali usadzovať na trvalo. V roku 1809 tak vznikla typická robotnícka osada pod názvom Jozefova Dolina, ktorá sa neskôr premenovala na Sninské Hámre a od roku 1956 nesie názov, ktorý sa používa dodnes Zemplínske Hámre.
Hámorčania sú na svoju históriu patrične hrdí, o čom svedčí aj malé múzeum, ktoré zriadili v priestoroch Obecného úradu približne pred dvomi rokmi. "S iniciatívou prišiel starosta Jozef Gajdoš a jednotlivé historické exempláre doniesli obyvatelia obce," povedala kultúrna referentka obce Daniela Pašeková. Malé múzeum zachytáva históriu a kultúrne dedičstvo obce. Často ho navštevujú turisti, ktorí smerujú na Morské oko alebo Sninský kameň, ale pravidelnými návštevníkmi sú aj domáci škôlkári, školáci a obyvatelia obce. "Pre turistov je to malé spestrenie ich cesty na Sninský kameň a deti sa tu dozvedajú zaujímavé informácie o svojich starých rodičoch a predkoch - o tom, ako žili a pracovali. Pomáha im to lepšie poznať svoje korene a kultúru obce, v ktorej sa narodili," vysvetlila Daniela Pašeková.
Pre mnohé deti sú aj niekoľko rokov staré predmety veľkou neznámou, pretože život na vidieku sa v toku času úplne zmenil a náradie, ktoré používali ich dedovia, je im už úplne cudzie. Obec počíta s väčším prílivom turistov v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu, keďže čoskoro sa tu majú začať realizovať veľké projekty.
Medzi vystavenými exponátmi nechýbajú krosná a náradie, ktoré používali Hámorčanky pri tkaní kobercov, ale aj rôzne nádoby a hrnce, pri ktorých sa obracali miestne gazdinky v kuchyni. Azda najzaujímavejší exponát je asi 100- ročný krájač zeleniny a ovocia, ktorý propagujú televízne stanice v teleshopingoch. Každý z vás ho pozná ako V- krájač. Za povšimnutie stojí aj drotárske náradie, trúbka a zvonce, ktoré používali pastieri pri pasení dobytka. Vystavené sú tu aj kovové kríže, ktoré odliali práve v železiarni v Zemplínskych Hámroch. Práve tu sa zrodila aj známa socha Herkula, ktorá dominuje pri Rhollovskom kaštieli v Snine.
Železiarne zanikli pred vyše 150-timi rokmi a hlavným zamestnaním sa potom pre miestnych obyvateľov stala práca v lesoch a pálenie uhlia. Históriu obce dopĺňajú predmety z kováčskeho, obuvníckeho a stolárskeho remesla. "Keby sme s touto myšlienkou prišli pred mnohými rokmi, podarilo by sa nám zachovať oveľa viac vzácnych exponátov. Niektorí ľudia ich nechtiac zničili, alebo ich nepotrebovali, tak ich jednoducho vyhodili, alebo predali súkromným zberateľom," s istou dávkou nostalgie hovorí kultúrna pracovníčka.
Okrem historických kúskov sú tu aj predmety z nedávnej minulosti, ako staré rádiá a šijacie stroje. Veľkým ťahákom pre miestnych školákov je školská kronika, kde nájdu čiernobiele fotografie svojich rodičov, dedkov a babičiek, keď ešte oni boli školákmi. Väčšinu poškodených exponátov si zrekonštruovali a oprášili sami Hámorčania. Ak sa chcete dozvedieť viac o tejto obci s krátkou, ale bohatou históriou, môžete si zalistovať v miestnej kronike, ktorú začali písať v roku1914.
"Pozrite, tu v tomto dome pred tridsiatimi rokmi premietali kino a tu zase garážovali staré autobusy," ukazuje na dobové fotografie v kronike staršia obyvateľka obce. Žezlo kronikára pred rokmi prebral starý Hámorčan Jozef Barna, ktorý svoju prácu robí naozaj poctivo. Detailne zapisuje každý deň, čo všetko sa v obci udialo, dokonca aj aké bolo počasie. Hoci má zdravotné problémy, naďalej sa venuje zapisovaniu udalostí, ktoré hádam pomôžu budúcim generáciám a návštevníkom lepšie spoznať zaujímavých ľudí z Podvihorlatských vrchov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
