Guláš za 48 korún a dividendy
V druhej polovici januára, ako mnoho iných aj ja som vyberal lieky v lekárni. Staršia žena predomnou pri platení účtu 224 korún horko zaplakala "ach bože teľo treba placic ?!" Samozrejme zaplatila. Neviem, aké lieky brala, ale mňa a manželku, lebo obaja sme ochoreli na chrípku, stáli lieky takmer tisíc korún, pričom jablká, pomaranče, citróny a ďalšie vitamíny zaraďujem do osobitnej položky. Nie nebudem sa sťažovať za vysoké platby za lieky, len sa chcem zamyslieť nad peniazmi a ľuďmi. Pred desiatimi rokmi ešte ako redaktor Slovenského rozhlasu som v jednej relácii vyslovil nahlas slovo kapitalizmus v súvislosti so Slovenskom. Jednému z poslucháčov (možno viacerým) sa to nepáčilo, napísal mi list a obvinil ma, prečo o tom hovorím, či naši ľudia nemajú právo mať všetkého dosť, či nemajú právo študovať aj chudobnejší študenti, či dôchodcovia majú trpieť chudobu a podobne. A to všetko preto, že jeden 80-ročný starček sa mi sťažoval, že káva na košickej stanici stojí 15 a guláš 48 korún. Taká drahota, vravel vtedy tento starý muž a ja som mu dal za pravdu, že je to pre starších ľudí naozaj drahé.
Pred desiatimi rokmi sa také pomenovanie ako kapitalizmus nenosilo. Hovorilo sa o trhových aspektoch ekonomiky. Roky sa však minuli a nedávnom som v komentári P. Schutza čítal: "... iste, s kapitalizmom neprišla len hojnosť, ale i nerovnosť a rozrôznenie záujmov... kapitalizmus je proste systém, ktorý produkuje nerovnosti cez legitímne sledovanie vlastných záujmov."
Apropó, vlastné záujmy. Pred niekoľkými dňami aj váš denník priniesol informácie o tom, ako niektorí extopmanažéri VSŽ sa súdia o "veľké" peniaze s touto firmou. Napríklad istý muž B. žiada vyše 112 miliónov korún, okrem iného za to, že bol odvolaný z funkcie, podľa neho neoprávnene a prišiel tak o odmeny (má aj ďalšie dôvody) a z ďalšieho citátu vyberám: "... táto suma zahŕňa aj nárok na výplatu dividend, ktoré v rokoch 1996 a 97 dostali členovia..."
Nebudem posudzovať teraz jeho práva a možnosti, len ich chcem porovnať s vlastnou skúsenosťou. A vari aj žiadosťou? Aj ja som mal vo VSŽ 21 akcií. Aj ja som dostával, všetka česť tým, ktorí túto firmu riadili do roku 1997, dividendy, ale odvtedy akoby uťal. Akoby VSŽ prestala existovať a vyrábať. A tak teraz uvažujem, že môj 21-akciový podiel pravdepodobne zanikol tým, že súčiastka v hodnote mojich akcií už nie je vo výrobnom procese, že neprináša zisk, keďže už sedem rokov žiadne dividendy nedostávam. Mám sa aj ja súdiť s VSŽ? Nie súdiť sa nebudem, pretože si o privatizačnom systéme, do ktorého nás pred rokmi vtiahli, myslím svoje. Napokon náš právny systém dovolil, že firma so značkou VSŽ už prestala existovať, takže s kým sa súdiť?
Vrchol takého neetického privatizačného konania som zažil na konci minulého roka. Z Harmaneckých papierní, kde mám tiež niekoľko akcií, ma požiadali, aby som akcie predal istej spoločnosti, lebo sa tak dohodli. Žiadajú odo mňa akcie, za ktoré som od začiatku privatizácie, teda za vyše desať rokov, nedostal ani halier. S prepáčením, ešte aj toaletný papier si kupujem za vlastné, nie z dividend.
A slovo na záver. Po desiatich rokoch som sa dozvedel, že niektorí jedinci na Slovensku zarobili miliardy, pretože sa dokázali najlepšie orientovať v ekonomike, nerozvinutom právnom systéme a nekultúrnom podnikaní v období prechodu od socializmu k trhovému hospodárstvu. "Z etického hľadiska sa nám niektoré transakcie nemusia páčiť, pokiaľ však nie sú právne napadnuteľné, môžeme tým, ktorí na nich zarobili, len tíško závidieť." Túto vetu som citoval z denníka SME z 13. 1. 2004. Takže mi z toho nakoniec vychádza, že tíško môžeme závidieť a pri pultoch predajní či lekární, tiež len tíško prosiť Pána Boha o pomoc.
Štefan Varga z Michaloviec
Autor: Plusy
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
