spoločenskými konvenciami nehatená zábava - to je len niekoľko atribútov, ktoré možno prisúdiť jubilejnému 10. ročníku Poľovníckeho plesu. Nielen pre svojich členov, ale pre všetkých zábavychtivých Zemplínčanov ho pripravilo trebišovské poľovné združenie Bažant.
Ako to teda celé začalo? "Pred desiatimi rokmi sme si povedali, že skúsime zorganizovať nielen spoločné poľovačky, ale aj čosi slávnostnejšie - napríklad ples. Ako najideálnejšie dejisko sa nám videl hotel Zemplín. Prvé dva za účasti asi 80 hostí sa konali v podzemných priestoroch vinárne, ale ako postupom času rástol záujem hostí oň, museli sme sa 'presťahovať' hore do kaviarne a jedálne," vysvetľuje predseda Bažantu Ing. Jozef Gališin. Ako dodáva, už v úvode si predsavzali, že ples nebudú robiť kvôli zisku a všetky financie získané zo vstupeniek vložia naspäť - do pohostenia, tomboly či živej hudby, ktorá je preň charakteristická. "A k tomu každoročne pridávame nejakú show. Predvlani sme pozvali Andrea z Košíc, vlani Drišľak, každý rok je to niečo iné. Zaujímavé je, že sa zabávali nielen plesajúci, ale aj spomínaní hostia, ktorí väčšinou zostali dlhšie, ako trvalo ich číslo," smeje sa Ing. Gališin.
Pravdaže, k poľovníckemu plesu neodmysliteľne patria tradičné rituály. A tak nováčikov, ktorí prijali pozvanie na ples prvýkrát, trochu prekvapil tekutý prológ plesu, ktorý sa podával mimo klasického aperitívu v podobe cinzana. "Je to tak každý rok. Perličkou je, že u nás sa vstupenky nekontrolujú, lebo každého hosťa tak trochu poznáme a 'preklepneme'. Práve kvôli tomu sa nám nikdy nestalo, že by došlo k nejakým výtržnostiam. Naviac, pri vstupe do sály každého privítame pohárikom mysliveckej, ktorú kupujeme na vlastné trovy. Tento rok sme na to oferovali osem fľaší, ale bez toho by to nebolo ono," hovorí Ing. Gališin.
Druhým rituálom bolo, ako inak pri poľovníkoch, slávnostné otvorenie plesu za zvuku lesníc. Mimochodom, trojica trubačov, ktorí hosťom dali jasne najavo, na akom plese sa nachádzajú, v tejto disciplíne nie sú žiadni benjamínkovia - všetci sú majstrami Slovenska v hre na tento nástroj, ktorým sa tradične otvárajú aj poľovačky. Zaujímavosťou je, že hneď po krátkom príhovore a tradičnom prípitku, (bolo super kombinovať mysliveckú s cinzanom) sa sálou rozozvučali prvé tóny hudby a div-divúci, parket bol ihneď plný. Počiatočné ošívanie, vzájomné okukávanie sa, kto je kto a ako sa správa, obavy z toho, ako budete vyzerať alebo podobné konvenčné zábrany sa totiž na týchto plesoch nenosia.
"Sem sa ľudia prídu zabaviť a nikto si ich nebude obzerať, ako vyzerajú alebo čo robia. Preto sú uvoľnení hneď od začiatku a radi sa sem vracajú. Mnohé páry absolvovali všetky ročníky, úplných nováčikov je tu len zopár," dodáva Ing. Gališin.
K plesu patrí každý rok nejaké prekvapenie večera. Tento rok sa organizátori hosťom postarali o naozaj výnimočnú show v podaní dvanásťnásobného majstra bojových umení vo voľnom štýle Romana Voláka. Okrem obdivovania jeho výkonov, ktoré oči každého hosťa priklincovali na jeho rýchle pohyby, si pre nich pripravil bonus navyše. Z radov hostí si vybral tri dámy a troch pánov, ktorí sa mali pokúsiť o čosi podobné ako on. Pre pánov to až také ťažké nebolo a najviac sa blysol tajomník Bažantu Michal Bodnár. Nečudo, sám sa totiž tejto športovej disciplíne kedysi venoval, takže nejaké výkopy, skákanie na jednej nohe a podobné srandy ho prekvapiť nemohli.
Horšie to bolo s dámami. Excelovala jedna z nich, ktorá ako jediná "súťažila" v sukni, takže mala výnimku a mohla sa otočiť chrbtom k publiku. No ale potvora fotoobjektív, zachytí kadečo. (Ak má záujem o zábery, ktoré sme sa napokon rozhodli nepublikovať, nech sa ozve do redakcie.) "Milo ma prekvapili hostia. Väčšinou, keď vystupujem okolo tej deviatej večer, každý je ešte strnulý. Tu to bolo iné, takže nebol problém ľudí dostať do varu. Boli naozaj skvelí a šokovali ma aj ich výkony - na to, že nemajú žiadne skúsenosti, to bolo naozaj dobré," vyhlásil krátko po svojej show Roman Volák. Ako nám prezradil, rovno z plesu, na ktorom sa zdržal tiež dlhšie ako plánoval, cestuje do Prahy.
Popri skvelej zábave, sprevádzanej kapelou Energy, ktorá mixovala folklór, evergreeny a modernú hudbu, si hostia zgustli aj na tombole, ktorá bola tento rok mimoriadne bohatá. "Sponzori nám do nej dali 60 cien. Keby sme ich mali dávať po jednej, trvalo by to dlho a preto sme ich pospájali. Každý si ťahal svoju, takže ani jedna vlastne nebola hlavná. Najhodnotnejšou však určite bolo domáce kino v hodnote 22-tisíc korún," vysvetlil Ing. Gališin. Aby sme boli presnejší, v tombole boli okrem rôznej čiernej a bielej techniky (žehlička, hifi-veža a pod.) aj "iné" ceny - napríklad vrecia obilia, farba na fasádu, cestoviny, sady alko a nealko nápojov, taška cestovín, niekoľko balení Viagry. Perličkovou cenou bolo živé prasiatko, ktoré si jeho majiteľ môže ísť vyzdvihnúť priamo na farmu, ktorá ho do tomboly ponúkla.
Keď všetky ceny našli svojich majiteľov, opäť sa rozprúdila neviazaná zábava. Hostia sa nevedeli vzdať parketu ani počas zvučiek na prestávku a na známu Offenbachovu melódiu si dámy (väčšinou už bez topánok) aj páni veselo zatancovali kankán so všetkým čo k tomu patrí. Energiu si dobili vďaka pravému poľovníckemu guľášu zo srnčieho mäsa, ktoré dodali členovia poľovného združenia Bažant. Hoci mnohé slabšie nátury odchádzali už okolo štvrtej, pri dvesto hosťoch ich odchod ani nebolo veľmi cítiť. Plesajúca pospolitosť sa zabávala do skorých ranných hodín. Ing. Gališina tento fenomén nezaskočil. "Z poľovníckych plesov sa už tradične chodí až ráno. Ľudia idú do kostola a my z plesu," podotkol. Takže Lovu zdar a na budúci rok opäť dovidenia...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
