pri volejbalovom kormidleMarián ŠKUBASninský športový región je v súčasnosti v kategórii dospelých známy najmä mužským futbalom, zápasením a
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
pri volejbalovom kormidle
Marián ŠKUBA
Sninský športový región je v súčasnosti v kategórii dospelých známy najmä mužským futbalom, zápasením a ženským volejbalom. Volejbal však ani nie pred dvadsiatimi rokmi mal v meste pod Sninským kameňom aj úspešné družstvo mužov, ktoré účinkovalo v najvyššej slovenskej volejbalovej lige. Jedným z jeho členov bol v tom čase ešte len 19-ročný Evald Štofík. Rodeného Sninčana, ktorý sníval celkom iný športový sen, nakoniec pri volejbale udržalo slovo otca.
"Od mala som strašne chcel hrať tenis, no ten v Snine nebol. Potom som inklinoval k hokeju, a keďže v Košiciach bývala aj otcova sestra, už to vyzeralo dosť vážne. Medzitým ma v škole vybrali do futbalového družstva a už asi pol roka som chodil na volejbal. Vtedy zasiahol otec a povedal, aby som pokračoval v tom, čo som začal. A tak som ostal verný práve volejbalu. Ale keby boli v meste kurty, určite by som hral tenis," opísal svoju kľukatú cestu k volejbalovej sieti. Poctivý prístup a veľká zodpovednosť ho nakoniec po piatich rokoch volejbalového štúdia v hlavnom meste a vojenčine v Humennom priviedli opäť do rodného hniezda.
"Počas vysokoškolských štúdií som hral pod trénerskym vedením Petra Kalného a po skončení školy sa mi núkala možnosť pôsobiť v Bratislave aj naďalej... Možno by bolo všetko inak, ale ja som sa rozhodol splniť sľub daný Sninčanom, že sa vrátim, " spomína E. Štofík.
V Snine vydržal iba rok a jeho volejbalové kroky viedli do Košíc, kde už nebol už iba hráčom, ale prvý krok tam spravil aj v trénerskej kariére. A bol úspešný, o čom svedčí aj miesto reprezentačného trénera slovenskej juniorky... "Zúčastnil som sa výberového konania na miesto trénera a asistenta slovenskej juniorky. Hlavným koučom sa stal Jarota, asistentami sme boli Oravec a ja. Onedlho hlavného trénera vymenili, stal som sa ním ja a mojím asistentom bol Olejňák," vysvetľuje. A práve účinkovanie v juniorskej reprezentácii malo výrazný vplyv na smerovanie ďalšej "Edovej" volejbalovej cesty, ktorá sa uberala ešte viac na západ.
Juniorská reprezentácia sa zúčastňovala rôznych medzinárodných turnajov a jedným z nich bol aj turnaj v belgickom meste Mies. Podujatia sa zúčastnil aj Evaldov priateľ, Prešovčan Jaro Krenický a navrhol mu, aby v klube trénoval. "Po 'obhliadke' miesta činu som zistil, že je to amatérsky 'rodinný' klub, ale mal veľmi dobrú mládežnícku základňu. Muži hrali tretiu najvyššiu súťaž a hoci som tam šiel len s úmyslom trénovať mládež, nakoniec som hral aj za mužov. Po roku sme postúpili do ligy Nationale 1, čím si klub zapísal najlepší úspech vo svojej histórii. Pôsobil som tam dve sezóny. Žiaľ, potom som si zranil členok, čo aj ukončilo moju vrcholovú hráčsku kariéru," spomína Štofík na belgické časy.
Po návrate na Slovensko sa členok pomaly upokojil a tak vstúpil opäť na palubovku - rovno do mužskej extraligy v Linde Chemes Humenné. Z hráča sa postupne stal tréner - humenský a časom aj reprezentačný... " V prvej sezóne som iba hral, no po problémoch v klube ma oslovilo vedenie Lindy Chemes, aby som prevzal trénerské kormidlo. Následne som dostal ponuku od vtedajšieho reprezentačného trénera Vlada Přídala, aby som mu robil asistenta pri mužoch, čo som samozrejme prijal," opisuje ďalšiu životnú cestu. Aj keď káder tvorili hráči, ako Kravárik, Nemec, Kardoš, Vavrek, Chudík či bratia Pistovičovci, v Európskej lige po prehre s Portugalskom hlavného trénera a s ním aj realizačný tím odvolali.
"O pár rokov som sa dostal k reprezentácii opäť, tentokrát k juniorom a vybojovali sme postup na majstrovstvá sveta. Hoci som sa na nich nezúčastnil, boli to pre mňa vzácne skúsenosti, ktoré som využil vo Svidníku. Tam sme postúpili až do posledného barážového kola v boji o postup do extraligy, no potrebný set sme na zvolenskej pôde nakoniec neuhrali," uzavrel svoju mužskú trénersku anabázu sninský rodák.
Dnes tridsaťsedemročný volejbalový odborník sa venuje školstvu a v ZŠ 1. mája v Snine je riaditeľom. Napriek tomu od volejbalu "neutiekol". V škole fungujú športové triedy zamerané na dievčenský volejbal a chlapčenské zápasenie. Popritom má riaditeľ "pod krídlami" aj prvoligové volejbalové družstvo žien. "Niekedy som povedal, že ženy nebudem nikdy trénovať, no nakoniec taká situácia nastala. Je to podmienené okolnosťami, ktoré súvisia s rozvojom športových tried v škole. Chcem, aby mali dievčatá vytvorenú motiváciu a aby nastala v ženskom volejbale postupnosť už od najnižšieho stupňa. Len tak má nádej na dobrú budúcnosť," dodal E. Štofík.
Evald ŠTOFÍK
Rodisko: Snina, 12. januára 1967
Vzdelanie: FTVŠ Bratislava
Rodina: družka Marcela
Hráčska kariéra: v Snine do roku 1986, ČH Bratislava (1986 - 1990), Slávia UK Bratislava (1990), ZVS v Humennom a Snina (1991), Slávia TU Košice (1991 - 1993), Mortroux Thimister - Belgicko (1993 - 1995), Linda Chemes Humenné (1995 - 1997)
Trénerská kariéra: Slávia TU Košice (1991 - 1993), asistent juniorskej reprezentácie SR (1993 - 95), hlavný tréner juniorskej reprezentácie SR (1995), Mortroux Thimister (1994 - 1995), Linda Chemes Humenné (1996), asistent mužskej reprezentácie SR (1997 - 98), asistent a hlavný tréner juniorskej reprezentácie SR (2001), Slávia Svidník (2002), Spartak Vihorlat Snina (od roku 2003)
Úspechy: postup s Košicami do najvyššej slovenskej súťaže, postup do II. najvyššej belgickej ligy Nationale 1, postup na Majstrovstvá sveta juniorov (2001), účasť Slovenska v Európskej lige mužov (1996)