(Recenzia )
V máji 2003 vydal Dom Matice slovenskej v Michalovciach knihu svojho čestného predsedu Andreja Valisku pod názvom Fišarčan. Tento významný účastník politického života v období železnej opony bol po určitú dobu aj kazateľom laikom v evanjelickej cirkvi v Bridgeporte a je už desaťročia občanom USA.
Už v úvode treba poznamenať, že Fišarčan je kniha naozaj podarená a to nielen svojím obsahom, ale aj vkusným vzhľadom, celkovou úpravou i polygraficky, takže sa dobre číta aj nám starším. Autor v nej jednoducho, názorne a pre každého zrozumiteľne líči vlastné osudy, životné príbehy a udalosti, ktoré sa odohrali ešte v starej vlasti a tiež svoj neľahký a vzrušujúci odchod z domoviny v roku l948. Nebolo možné vylúčiť, že sa útek nepodarí a to by bola katastrofa. Veď pri sebe mal materiál od Jana Masaryka, ktorý mu odovzdal Vavro Šrobár. Náš autor šťastne doručil tento materiál určenému adresátovi.
A. Valiska vždy názorne a pestrofarebne líči prostredie, v ktorom žil a pracoval. Ľudí opisoval aj stručne, ale umelecky vždy do takej hĺbky, že sme ich pri čítaní knihy mali akoby pred vlastnými očami. Dozvedeli sme sa o autorových každodenných starostiach, o stretnutí s otcom a milovanou mamičkou po desaťročiach odlúčenia, ale aj s inými ľuďmi, príbuznými a priateľmi. Pri čítaní opisu "párty" sa čitateľ cíti, akoby sedel s účastníkmi pri jednom stole a zapájal sa do riešenia problémov. Zauzľovanie dejov núti čitateľa uvažovať, ako keby novú situáciu riešil sám, bol na jeho strane, držal mu palce, aby mu všetko vyšlo tak, ako si to on sám želal. Autor má schopnosti vťahovať čitateľa do centra diania a núti ho, aby uvažoval o riešení každej úlohy, či už šlo o hľadanie práce, alebo aj štúdia. Pritom volil vždy takú metódu, aby splnenie prebiehalo plynulo, ale ak sa ukázalo, že zvolený postup by nebol optimálny, pružne ho zastavil, nevhodnú operáciu vymenil za výhodnejšiu, alebo ešte raz premyslel a zreorganizoval celý postup. Takto sa dozvedáme aj o krajanskom živote v minulosti v kapitole Naši ľudia v Amerike a o súčasníkoch a ich živote v časti Kedy je človek bohatý.
Približuje nám Československé dni v New Yorku, na ktorých príprave sa aktívne sám podieľal. Za najexponovanejšie stredisko československého života považuje Chicago, kde ešte pretrvávajú aj teraz čulé aktivity. Andrejove návraty do mladosti sa prelínajú so súčasnosťou a tieto beletristické skoky patinovane zrelou publicistikou vytvárajú úplne novú koncepciu, ktorá je nielen literárne nóvum, ale najmä pre čitateľa príťažlivá forma sprostredkovania informácií, ktoré nedovolia čitateľovi knihu odložiť.
My, ktorí sme v knihe menovite spomínaní ako rodina či priatelia najmä v detskom veku, môžeme zaujať k niektorým fragmentom spomienok kritické alebo aj odmietavé stanovisko, že to celkom tak nebolo alebo to bolo celkom inak. Nuž, ale čože už s tým narobíme... Napokon ide o situácie s odstupom oveľa viac ako polstoročia, kedy je uhol pohľadu veľmi menlivý. Určitú satisfakciu mám v autorovom výroku na strane 113. "Som rád, že z našich koreňov vzišiel taký významný človek".
Hodnota knihy FIŠARČAN je nesporná. Cesty Andrewa mi občas pripomínali svetobežectvo Jana Amosa Komenského, ktorý študoval na protestantských univerzitách v Nemecku a inde. K poznatkom, ktoré nám Andrew zo svojich ciest sprostredkoval, by sme sa napr. O Markovi Twainovi, Abrahámovi Lincolnovi, generálovi Pattonovi sotva niekde tak originálne dopracovali bez prečítania FISARCANA.
Poznanie robí človeka bohatším a my sme touto knižkou zbohatli.
Doc. PhDr. Juraj Valiska, CSc
Autor: Čítali ste Fišarčana?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
