jedného z nich je obrovská plastika Krista. Raritou obce je aj jej starosta Imrich Moňák, ktorý na starostovskej stoličke sedí už neuveriteľné štvrťstoročie. A tak nečudo, že všeličo pamätá. A čo nepamätá, v tom mu pomôže obecná kronika, ktorá píše svoju históriu už od 50. rokov minulého storočia. Perličkou je, že zachytáva úplne všetko, čo sa v obci kedy stalo - vrátane tragédií. Poslednú, ku ktorej došlo 25.októbra 1960, pamätá ešte starosta. Vďaka súhlasu rodiny ju môžeme priblížiť aj čitateľom.
"Mal som vtedy 13 rokov a prežíval som to všetko naplno, lebo otec bol kantorom v cirkvi," spomína starosta obce Imrich Moňák. Ako dodáva, práve v tom čase boli oberačky a bolo bežné, že rodiny chodili sledovať ako víno kvasí - práve toto sa stalo osudným rodine Terepánovcov. "Všetci, až na deti, ktoré spali v dome, sa vtedy udusili vo vlastnej pivnici plynom z vína, ktoré búrlivo kvasilo. Dole v ten osudný deň zostal 30-ročný Štefan Terepán, jeho otec Štefan (1898), jeho matka Anna (1899) aj jeho manželka Leona (1930). Mladý Štefan napokon prežil, nejako ho zachránili, ale následky má na celý život. Aj teraz je v nemocnici," hovorí I. Moňák, ukazujúc zažltnuté riadky v kronike.
Ráno, 25. októbra o šiestej, keď sa deti, šesťročná Martuška a ešte len štvorročná Anička, zobudili, vítali ich len rozsvietené svetlá v byte, prázdne miestnosti a pootvárané dvere. Aj svojou detskou logikou rýchlo pochopili, že čosi nie je v poriadku. "Vystrašené nezvyklým zjavom začali svojich hľadať po celom byte, dvore a záhrade. Na zúfalé výkriky 'Mamička! Otecko! Babička! Dedo!' sa nikto neozýval. Vidiac otvorené dvere pivnice, pustili sa k nej. Obraz ležiacej matky na schodoch pivnice a ostatných krížom cez seba ležiacich ľudí v pivnici ich s plačom pohnal ku najbližšiemu susedovi Jozefovi Čižmárovi. 'Naši všetci sú mŕtvi v pivnici. Otecko ,mamička, babička, dedo. Poďte im pomôcť!,' plakali a zúfalo kričali z celého hrdla," čítame v kronike.
Ako hovorí I. Moňák, táto správa sa šírila dedinou rýchlosťou blesku, ľudia sa zbehli a začali postihnutých vyťahovať z pivnice. Žiaľ, život sa podarilo prinavrátiť už len otcovi detí Štefanovi. Ľudia zavolali pohotovosť z Trebišova, tá prišla až o pol ôsmej a hneď ho odviezla do nemocnice. Na ceste z Trebišova do Michaloviec sa vraj prebral a povedal: "Jaj, kde som? A čo je s ostatnými doma? Sú zaiste mŕtvi!"
V rovnakom čase prišla aj polícia, vtedy ešte Verejná bezpečnosť, ktorá urobila rekonštrukciu, ako k udalosti došlo. "Zistila, že ako prvý vošiel do pivnice starý pán Štefan Terepán, lebo chcel stiahnuť víno, ktoré búrlivo kypelo. Keď sa dlho nevracal, jeho manželka Anna išla za ním a tiež sa nevrátila. Nevesta Leona sa tiež obávala, či sa im niečo nestalo a tak šla za nimi. Ani ona už odtiaľ živá nevyšla. Takto jeden druhému išli zachraňovať život a napokon tam zostali," spomína I. Moňák.
Deti medzitým zaspali. Ich otec Štefan Terepán ml. v tom čase oral na poli a z práce prišiel asi o deviatej večer. Neprítomnosť manželky a rodičov ho znepokojili. Po dlhšom hľadaní a volaní jeho cesta tiež viedla k otvorenej pivnici. Keď k nej prikročil, pre tmu nevidel nič. Počul len chrápanie a vzdychanie. V strachu asi nemyslel na to, že aj on môže prísť o život a bez toho, aby zavolal niekoho na pomoc, vošiel dnu, aby si ratoval rodinu. "Neskôr si pamätal len to, že v náručí niesol svoju manželku Leonu. Stihol ju vyniesť k vrchným schodom pivnice a vrátil sa po otca. Žiaľ, už to nestihol, lebo aj jeho zasiahol plyn a zostal v bezvedomí ležať medzi rodičmi," opisuje kronika udalosti, ktoré pravdepodobne predchádzali rodinnej tragédii.
Na pohrebe, ktorý sa konal 27. októbra, všetkých troch pochovali do jedného hrobu. Celá udalosť mala o pár týždňov zaujímavú dohru. Keďže domácnosti chýbala gazdiná a deťom materinská opatera, ovdovený Štefan Terepan ml. si zobral za manželku sestru svojej manželky Leony. Terézia Šantová mala vtedy len 17 rokov a svoje áno si povedali už 19. januára 1961. "Tak sa vlastná sestra stala druhou mamou polosirotám. Obe sú už dnes vydaté, jedna dokonca zostala v Kašove. Táto tragická udalosť vtedy otriasla celým Slovenskom. Vďaka Bohu už sa nikdy neopakovala a dúfam, že už sa ani nebude," dodáva na záver starosta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
