svojich neuveriteľných sto rokov. Všetko najlepšie mu prišli popriať jeho dve deti, šesť vnukov, sedemnásť pravnukov a tri prapravnučky.
Michal sa narodil v Záhore 25. februára 1904. Pochádzal z chudobnej rodiny, zo štyroch detí. Osud sa s nimi veru nemaznal, keď po smrti otca zostala matka na výchovu detí sama. Tak malý Michal musel už ako chlapec zvládať postupne všetky práce, ktoré gazdovstvo na dedine obnáša. Neskôr ako mládenec pomáhal miestnemu gazdovi, ktorý s ním bol natoľko spokojný, že po smrti nechal Michalovi celý statok. "Mal ho rád a takto sa mu odvďačil za jeho prácu," hovorí oslávencov syn Juraj.
Napriek tomu, že prežil neľahké detstvo a musel ťažko pracovať, život miluje. "Najväčšia záľuba v mojom živote bola vlastne aj moja práca okolo statku, gazdovstva. Tá ma napĺňala a robila šťastným," tvrdí storočný oslávenec.
Michala majú radi aj ľudia v obci, ktorým neraz pomohol niečo opraviť. "Otec bol dobrý remeselník, vždy si všetko vedel urobiť sám. Opraviť náradie, voz, proste všetko okolo statku. Keď niekto potreboval pomôcť a poradiť, tak sa neotočil človeku chrbtom," povedala sedemdesiatdvaročná dcéra Anna.
Obec pripravila storočnému Záhorčanovi kultúrny program, na ktorom mu ženská spevácka skupina zaspievala ľudové a náboženské piesne. Tak trochu netradične ich na gitare doprevádzal líder skupiny Hurikán Miroslav Greguš. "Michala poznám už od svojho detstva. Jeho synovia hrávali istý čas so mnou v skupine Hurikán. Som veľmi rád, že aj napriek takému vysokému veku si ma veľmi dobre pamätá," povedal líder skupiny Miroslav Greguš.
Posledných päť rokov oslávenca ľudia vídavajú pomenej, pretože jeho nohy ho už neposlúchajú tak, ako voľakedy. Keď sme sa ho opýtali, ako si storočný muž vypĺňa voľné chvíle s humorom prezradil: "Už mi neslúži dobre zrak, takže televízor vlastne nepozerám, ale iba počúvam." Jediná vec, ktorú nikdy nevynechá, je čítanie zo svätého písma a hranie pesničiek na ústnej harmonike.
Rodina pre neho pripravila nezvyčajnú tortu dlhú viac ako dva metre v podobe vláčika ťahajúce vozne. "Vlak symbolizuje nášho starého otca a my sme vozne, ktoré on už mnoho rokov ťahá za sebou tým správnym smerom. Na každom vozni sú zapichnuté na špilkách mená všetkých jeho pravnukov, vnukov a detí. A celú atmosféru dopĺňa sto zapálených sviečok," povedala Michalova pravnučka. Ako nám jubilant prezradil, recept na dlhý život síce nepozná, ale v jednom si je istý: "Treba žiť poctivo, nebáť sa práce a nevzdávať sa viery v boha."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
