mnohých. Jeho ruku cítiť na každom kroku v jeho dome, u rodiny, známych a susedov v širokom okolí. Obyčajný človek s neobyčajným talentom čerpá inšpiráciu z prírody a sveta okolo seba. Napriek umeleckým sklonom sa maľovaniu celý život venoval len ako hobby. V posledných rokoch má naň trochu viac času, ale jemu vraj ani 24 hodín nestačí. Nečudo, je totiž schopný a ochotný namaľovať čokoľvek, pravdaže svojim charakteristickým insitným štýlom a ľuďom sa to páči. A ľudového maliarovi Pavlovi Mitrovi viac netreba…

Rodáka z Belej nad Cirochou lákalo zobrazenie línií už ako dieťa. Pre rodičov musel byť veľkou hádankou, lebo v rodine bol prvý, u ktorého sa prejavili umelecké sklony. "Maľoval som všetko okolo seba, väčšinou ceruzkou. Pravdaže, nejaké štúdiá na umeleckej škole vtedy neprichádzali do úvahy," spomína Pavol Mitro. Jeho talent si všimli už na základnej škole, ale z výtvarnej vraj výchovy nikdy nemal dobré známky. "Všetkým spolužiakom som po 25 halierov maľoval práce, ktoré bolo treba urobiť cez hodinu. Išlo mi to rýchlo, oni boli spokojní a ja som si zarobil na slušné vreckové. Háčik bol v tom, že vlastnú prácu som nestihol dokončiť, takže všetci mali jednotky a ja jediný trojku," smeje sa Pavol Mitro.

Ako dodáva, profesionálna umelecká dráha ho nelákala a tak odišiel študovať na banícku priemyslovku do Rožňavy. Po jej skončení robil v bani v Slovinkách, neskôr prehodil výhybku ku železniciam. "Tam som chodil som na týždňovky a cestoval po celom Slovensku. A so mnou aj moje dielka. Začal som robiť aj s rôznymi druhmi farieb temperami, olejom, vodovkami a napokon som sa našiel pri acetónových. Možno to znie na umelca trochu remeselne, ale mne sa veľmi osvedčili," vysvetľuje maliar. Medzičasom sa stihol oženiť, vychoval dvoch synov, ktorí už majú vlastné deti, ale tvorba ho nikdy neopúšťala.

Na objednávky aj pre seba maľoval obrazy s výjavmi prírody, poľovníckymi motívmi, zátišia a všetko, čo mu práve napadlo. "Návštevám sa to páčilo a napokon sme zostali bez obrazov. Preto ich manžel radšej namaľoval priamo na steny, inak by asi boli stále prázdne," smeje sa maliarova manželka Zdenka, ktorá je zase podkutá vo všetkých druhoch ručných prác. Okrem dvojrozmerných obrazov siahal Pavol Mitro aj po predmetoch každodennej potreby a všetko, čo nemalo vzor pocítilo jeho štetec od starých hrncov, ktoré už boli na zahodenie, cez keramiku a poháre všetkých druhov, poličky, vešiaky na kľúče až po zaváracie fľaše, z ktorých vznikali nádoby na koreniny, múku, huby a podobne. "Provokuje ma každá biela plocha a žena je už z toho nešťastná. Stráži ma, aby som jej zase niečo potajme nepomaľoval," hovorí Pavol Mitro a manželka Zdenka jeho slová len potvrdí. Podľa jej slov sa manželovo umenie zišlo aj pri výchove detí, ktorým vymodeloval všetky zvieratká. Ľudový umelec sa totiž nebojí ani zobrazenia trojrozmerného priestoru.

Ako priznáva, španielskou dedinou pre neho nie je ani drevo. Po odchode zo železníc robil v drevárskej firme v Snine, kde sa tiež nezaprel. "Na píle bolo množstvo odpadu - zopár ťahov štetcom a vďaka farbám som kusom dreva, ktoré by inak skončili v peci, vdýchol nový život. A tak je to aj z inými vecami, ktoré už nie sú na nič súce," tvrdí maliar. Jeho slová dosvedčuje starý okenný rám, z ktorého urobil vešiak a na mieste, kde bolo sklo, namaľoval krajinky. V ohni by bol skončil aj starý rám, v ktorom je dnes zrkadlo. Bez farieb sa u Mitrovcov nezaobišla lavička na sedenie ani mnoho iných vecí… Pani Mitrovej môže doplnky v kuchyni závidieť každá žena.

Popri maľovaniu má Pavol aj ďalšie hobby je vášnivým hubárom. V sezóne je vraj v lese každý deň, čo má minimálne tri výhody "nabije" sa energiou v prírode, ktorú má rád, načerpá inšpiráciu a pravdaže, vždy donesie čosi do hrnca. "Mám svoje miesta a vždy niečo nájdem. Stalo sa už aj to, že huby som našiel v snehu," hrdí sa. Dokáže namaľovať čokoľvek, hoci neraz ho požiadavky ľudí trochu zaskočili. "Istý podnikateľ si želal, aby som ho namaľoval pred jeho kamiónom. Robil som už aj série pohárov s poľovníckymi výjavmi či obrázkami futbalistovi. Najväčší záujem je o dotvorenie fliaš na zaváranie na rôzne účely koreniny, huby, cukor... Boli ich už stovky," zamyslí sa Pavol Mitro.

Od Vianoc je celá jeho aktivita nasmerovaná na maľovanie kraslíc. "Nepoužívam tradičné techniky - na kraslice namaľujem dekoráciu a potom ju dotvorím obrázkom. Motívy sú klasické veľkonočné, z každého druhu však robím maximálne desať kusov," vysvetľuje Pavol Mitro. A čo mu hovorí abstrakcia? "Ja som sa upísal realizmu a pri ňom aj zostanem. Dôležité je, že moje diela si nájdu obdivovateľov. Celý život som bol samoukom a už to meniť nebudem," dodáva. Jeho snom je urobiť veľkoplošnú nástennú maľbu na synov dom.

Taký je Pavol Mitro. Jednoduchý človek s citlivou dušou umelca. Skrytý talent, ktorý verí svojmu inštinktu a citu pre jednoduché krásno, nad ktorým netreba premýšľať, len ho vnímať. Istou rukou vtláča inak bežným predmetom, ktoré si počas dňa ani nevšimneme, pečať originality, ktorá prežije veky. A práve tieto predmety mu už vopred zaručujú značnú dávku istoty, že sa na neho nezabudne…

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín