Prvý väčšinu života pôsobí v politike, druhý si z nej hlavu absolútne nerobí a ani neuvažuje, že by do nej niekedy vstúpil. Hoci títo dvaja páni idú každý svojou vlastnou cestou, takmer nikdy sa nehádajú. Teda okrem futbalu... Aj keď sme ich vyspovedali zvlášť, nachytať sa nám ich nepodarilo - vedia jeden o druhom všetko. Nech sa páči - senior a junior s rovnakými priezviskami. Primátor Trebišova Dušan Poľacký a jeho syn, futbalista Braňo - face to face.
Starší primátorov syn z brucha vysypal dátum otcovho narodenia: "8. október 1946 a na narodeniny odo mňa vždy dostane košeľu alebo kravatu."
Ako tvrdí, s otcom vždy vychádzali dobre. "Aj keď som bol malý, aj teraz. Je veľmi tolerantný. Žart bol asi aj v tom, že už od šiestich som sa aktívne venoval futbalu a na vystrájanie som proste nemal čas. Akurát som občas prišiel neskôr, ale deti robia aj horšie veci," smeje sa Braňo.
Keď náhodou nebol na trávniku, trčal nad knihami. "V tom bol otec prísny - nikdy mi nebránil v športe, ale na druhej strane mi prízvukoval, aby som aj študoval," priznáva Braňo, ktorý absolvoval trebišovské gymnázium.
Braňo bol vlani vyhlásený za najlepšieho treťoligového brankára východného Slovenska, ale futbal nie je jeho celoživotnou métou. Bez urážky ostatných športovcov možno povedať, že je tak trochu atypický. Popri profesionálnej kariére totiž stíhal aj vyštudovať vysokú školu. Prvý pokus s pedagogikou mu nevyšiel - dva semestre strávil v Prešove, kde zároveň hral za Tatran Prešov. "Jeden profesor mi k tomu 'odchodu' tak trochu 'pomohol'. Potom som vyštudoval bakalára na Ekonomickej univerzite," hovorí Braňo.
Otec Dušan na Braňovo detstvo spomína s istou dávkou nostalgie. "Zabudnúť na dátum jeho narodenia? To sa nedá - 14. jún 1974. Ako otec nováčik som neveril, že narodenie syna môže priniesť toľko radosti," priznáva primátor, ktorý sa so svojimi synmi (má aj mladšieho syna Rasťa) na základnej škole dokonca učil. "Hoci to väčšinou robia mamky, u nás to bola moja parketa. Veľa som sa s nimi aj hral a čítal som im rozprávky. Dodnes ich viem naspamäť," smeje sa Dušan Poľacký. Ako dodáva, so starším synom nikdy nemal problémy.
Rovnaké odpovede sme si vypočuli aj na tému, či sa občas poriadne porozprávajú a o čom tie ich chlapské debaty vlastne sú. "Otec často hovorí o svojich pracovných problémoch. Veľmi mu poradiť neviem," smeje sa Braňo a dodáva: "Pokiaľ ide o mňa, od neho si dám poradiť. Ostrejšia výmena názorov sa zomelie len pri debatách o futbale. On totiž takmer vždy sedí v publiku a rozhodne je to ten najkritickejší divák," myslí si Braňo. Pri podobných slovných vojnách ich zastaví až mama, ktorá je lekárkou. "Pripomenie nám, či je futbal najdôležitejšia vec na svete," priznáva Braňo.
Podobný postoj deklaroval jeho otec Dušan. "Často hovoríme o samospráve. Pre môjho syna je to obrovská nevýhoda - ľudia jeho úspechy spájajú s tým, že som jeho otec. Opak je pravdou - má vlastnú cestu a je nezávislý. Nikdy som za neho neorodoval - ale vysvetlite to ľuďom, ktorí si stále budú myslieť svoje," smeje sa primátor.
Duo Poľackých nezávisle pripustilo aj vzájomné dôvernosti, ktoré sú u mužov skôr výnimkou. "Viem o ňom takmer všetko - aj to, kedy sa prvýkrát zamiloval. Bolo to, keď mal sedemnásť a vtedy stále chodil do Michaloviec, ale meno si už nepamätám," spomína Dušan Poľacký.
"On vždy vedel všetko," kontruje otcovi Braňo. Ako hovorí, nikdy ho do ničoho nútil. "Nejaký klavír, tanec alebo recitovanie sa nikdy nekonalo. Prísny bol len pri štúdiu. Keď som mal zlé výsledky, vtedy kričali s mamou na striedačku. Ale ani raz ma nepotrestal," vysvetľuje Braňo.
"V žiadnom prípade som mu neorganizoval voľný čas," tvrdí Dušan Poľacký, ktorý bez problémov vysypal aj predmety, ktoré Braňo neznášal: "Matematiku a fyziku."
Starší syn to len potvrdil: "Z matematiky som dokonca ani nematuroval, radšej som si vybral zemepis a dejepis."
Na svojom otcovi Braňo najviac obdivuje jeho zmysel pre zodpovednosť a spravodlivosť. "Nemôžem na neho pozerať, keď je nešťastný len preto, že niekomu nevedel pomôcť. Obdivujem na ňom aj to, že sa mne ani bratovi nemieša do života," hovorí Braňo.
Jediné, čo mu na otcovi prekáža, je tvrdohlavosť. "Ale neviem, či to pri jeho funkcii nie je aj výhoda," myslí si.
Primátor Dušan Poľacký na svojom synovi obdivuje, že má rád ľudí. "Má svoj úzky okruh priateľov, na ktorých sa môže spoľahnúť a verí im. Viete, je ťažké byť synom primátora. Obdivujem ho, ako sa zmieril s tým, že mnohí ľudia svoj postoj voči mne prenášajú na neho," tvrdí trebišovský primátor.
A čo tak agentúra JPP? Aké zaručené správy počuli jeden na druhého?
"Vždy sa nájdu 'dobrí' ľudia, ktorí šíria rôzne klebety, lebo Trebišov je malé mesto. Počul som, že má sklony ku klientelizmu a berie úplatky. Preboha, môžem vložiť ruku do ohňa, že je to totálny nezmysel," hovorí Braňo, ktorý sa vraj neraz na verejnosti musí zahrať na otcovho obhajcu a možno by sa pre neho dokázal aj pobiť.
"Klebety na adresu môjho syna ma akosi obchádzajú. Pokiaľ by išlo o konštruktívnu kritiku, prijal by som ju," myslí si Dušan Poľacký. Pre syna by dokázal urobiť čokoľvek na svete. "Mám svojho syna rád a keď pozerám dozadu, je mi ľúto, že už vyrástol," dodáva. Jedinou jeho túžbou je, aby Braňo doštudoval vysokú školu.
Ako prezradil syn, presne o tom čoraz častejšie uvažuje. "Čoskoro oslávim tridsiatku. Futbal už dlho hrať neplánujem a ani trénovať, skôr rozmýšľam o nejakom podnikaní. Celkom vážne preto uvažujem o dokončení Ekonomickej univerzity," hovorí.
Primátor by nebol proti, ani keby sa už dočkal aj vnúčat, čo je vraj v réžii jeho synov. "Dedo zatiaľ nie som, ale bol by som veľmi rád," dodáva s úsmevom na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
