prehľad, by s určitosťou povedal - box. Tak, ako je pästiarsky šport už dlhé desaťročia spätý s humenskou "stavbárinou", čosi podobné možno povedať aj o Jaroslavovi Mackovi. Už takmer dvadsať rokov sa venuje mladým chlapcom, ktorých snom je ring a boxérske rukavice. Aj keď sa v súčasných ťažkých podmienkach ani Box klubu Humenné nedýcha ľahko, najmä vďaka ústretovosti školy a jeho oddanosti, sú pästiari v meste pod Vihorlatom stále aktívni.
"Naturalizovaného" Humenčana (rodák z košických Kavečian žije v centre horného Zemplína už dvadsaťpäť rokov) priviedol do boxerského ringu brat. Aj keď to bolo pomerne neskoro, vtedy mal už pätnásť rokov, nakoniec sa dostal až do reprezentačného výberu. Prvé dotyky s vyvoleným športom však láskavé rozhodne neboli...
"Na box ma nahovoril starší brat Fero. Prišli sme do haly, kde bolo plno chlapcov, na ruky mi navliekli rukavice a povedali: Boxuj! Dopadlo to tak, že domov som sa vrátil s rozbitým nosom. To ma však neodradilo, ba práve naopak, bol som ešte viac nasrdený dokázať, že nie som len taký otĺkací panák," začal odvíjať niť športových spomienok Jaroslav Macko.
Box začal brať vážne, venoval sa mu poctivo a vydržal pri ňom až do seniorského veku. Presadiť sa v slovenskej konkurencii však nebolo jednoduché. "V ľahkej váhe do 60 kg patrili medzi slovenskú špičku moji štyria oddieloví kolegovia. Boli to bratia Milan a Peter Kučerovci, Milan Hvizdoš a Jozef Fenčák, ktorý sa stal aj majstrom Československa. Riešenie bolo preto vopred jasné. Pokiaľ som sa chcel zúčastniť majstrovstiev Slovenska, musel som pobiť najskôr 'vlastných'."
Nakoniec to aj dokázal a práve s majstrovským podujatím sa spájajú jeho najväčšie úspechy. Vo vyraďovacích bojoch sa stretol s dnes už nebohým Jurajom Turianom, ktorého porazil v 2. kole r.s.c., v semifinále ho čakal Milan Cibuľka z Dubnice, ktorý mu podľahol taktiež v 2. kole r.s.c. Finále však malo pre J. Macka smutný koniec. "Bol to vyrovnaný súboj s bývalým reprezentantom Československa Františkom Kováčom. Po zápase sa na verdikt rozhodcov čakalo asi desať minút a nakoniec zdvihol ringový rozhodca ruku môjmu súperovi. Ring som vtedy opúšťal so smútkom na duši, ale odveta na seba nenechala dlho čakať. Po dvoch mesiacoch sme sa stretli na turnaji v Košiciach a tentokrát som vyhral v 2. kole r.s.c.," podotkol košický rodák, ktorý ako reprezentant Slovenska uspel na Veľkej cene Slovenska v roku 1973, keď skončil tretí a o rok neskôr si ešte o jeden stupeň polepšil.
Vitrína s trofejami by bola určite plnšia, no nielen vo futbale, či hokeji sú dôvodom ukončenia aktívnej činnosti zranenia. Platí to aj v boxe a na vlastnej koži to pocítil aj Jaroslav Macko.
"Spočiatku som mal tak trikrát roztrhané obočie, no nič vážne to nebolo. Aktívnej boxérskej dráhy som sa musel vzdať až kvôli zraneniu pravého zápästia, čo je u pästiarov pomerne častý jav. Aj keď som to ešte párkrát skúšal, chrupavky to jednoducho nevydržali a rukavice som musel zavesiť na klinec."
Spomienok sa však za desať rokov strávených v ringu nazbieralo požehnane. Niektoré z nich až veľmi živo pripomínajú duel Mika Tysona a Evandra Holyfielda, pri ktorom padol na dlážku aj kus odhryznutého ucha. "V podstate niečo podobné sa stalo aj mne. Bolo to v súboji s majstrom Slovenska Slabejom z Martina, ktorý mi počas súboja zahryzol do brady. Neodhryzol mi z nej, no ranu mi museli zašiť a dodnes mi túto skutočnosť pripomínajú tri stehy. Chrániče zubov sa vtedy používali sporadicky, ochrana hlavy bežná vôbec nebola, a preto aj zranení bolo viac."
Čerstvý päťdesiatnik ostal chlapskému športu verný aj po ukončení aktívnej kariéry. Z ringu síce vyšiel, no pri popruhoch ostal a dnes je z neho tréner. V meste pod Vihorlatom od roku 1986 buduje mládežnícku základňu Box clubu Humenné a drží ju dodnes. "Som rád, že som k boxu pritiahol viacerých nádejných chlapcov, z ktorých mnohí sa presadili či už na republikových podujatiach alebo dokonca aj v profi ringu. Spomenúť hodno napríklad mená ako Fero Kasanič, Richard Remeň, Janko Futrikanič, Miro Dický a ďalší. Mladých chlapcov je dôležité naučiť najmä technike, pretože box už dávno nie je bitka..." konštatoval dlhoročný tréner humenských boxerov. A v tom mu musíme dať za pravdu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín