ňom možno zabávali, alebo pohoršovali? V každom prípade bol človekom, ktorý mal v srdci miesto pre všetkých ľudí bez ohľadu na to, či boli v akomsi kultúrno-spoločenskom rebríčku úspešní, alebo sa nachádzali na pokraji spoločnosti. Bol jeho život a tvorba zrkadlom tohto sveta a ľudského života uprostred neho, alebo my všetci žijeme hlboko zakorenení vo vlastných omyloch? Nebol práve jeho pohľad pre nás čímsi zvláštny, čiastočne pochopiteľný, ale nie až tak, že by sme sa s ním úplne stotožnili? Bol WASCO samotár, s ktorým každý z nás chvíľu zdieľal jeho cestu, alebo ho na nej aspoň z diaľky sledoval a žasol alebo len nepochopiteľne krútil hlavou? Príliš veľa otázok sa vynára v súvislosti s týmto géniom, rebelom, priateľom, ctiteľom ženských sŕdc, ale najmä výtvarníkom s neopakovateľným štýlom. V snahe pochopiť jeho svet sme tým, ktorí ho dobre poznali, položili aspoň jednu: Aký bol podľa vás Wasco naozaj?
Elena Kuncová Zemplínske osvetové stredisko
- Pamätám si Mariána, keď mal u nás prvú výstavu. Všetkých svojimi obrazmi očaril. Neskôr som ho zoznámila so známym výtvarníkom z Prešova, ktorý pozorne sledoval jeho tvorbu a veľmi ho fascinovala, ale nepoznal ho osobne. Keď som ich napokon zoznámila bol veľmi prekvapený, keď Wasco prišiel na vlastnú výstavu opitý a v potrhaných šatách. Počas rozhovoru ho dokonca mierne slovne urazil. Bol však natoľko nadchnutý jeho osobnosťou a tvorbou, že mu to vôbec nevadilo. Človek nikdy nevedel čím novým Vás prekvapí. Raz som prechádzala cez mesto a už z diaľky na mňa vykrikoval. Bol zvláštne oblečený. Na topánkach mal natiahnuté ponožky, na nohaviciach mal zasa spodné prádlo a na vrchu kúsok dámskej podprsenky. Človek by povedal čudák, ale keď som to povedala známemu, žasol nad jeho podvedomým prejavom, ktorým vyjadril, že v živote je všetko naopak. Veci, ktoré ukrývame, by sme mali dať najavo.
Jožo Olšavský - výtvarník a priateľ
- S Mariánom sme spoločne maľovali v mojom ateliéri. Prežili sme veľa zábavných príhod. Raz prišiel strašne opitý a začal do všetkého narážať. Viackrát som ho upozornil, ale nedal si povedať. Vytočil ma natoľko, až som ho poriadne chytil za košeľu a roztrhol mu všetky gombíky. A povedal som mu: "Tak čo, teraz si spokojný!". A on mi odpovedal zemplínskym nárečím s malým úsmevom: "No vidziš, už še budzem spravac slušne." Viedol bohémsky život najmä v lete. Vtedy menej tvoril a viac si užíval. Začiatkom leta prišiel za mnou, že pôjdeme spolu na Šíravu sa opaľovať. Navrhol mi, aby som ho zobral na mojom bicykli. Bol som za každú srandu, tak sme o bicykel priviazali vozík, do ktorého si Marián sadol. Aby sme sa cestou nenudili, zobral do vozíka aj gitaru. Prechádzali sme popri autobusovej stanici, kde sa skupinka ľudí čakajúcich na autobus premenila na chvíľu na jeho fanúšikov a začali mu spontánne mávať.
Katka Černáková alias "Parapeta"- kamarátka
- Marián bol veľmi citlivý človek, ktorý ťažko znášal mnohokrát krutú realitu tohto sveta. Preto si v jeho živote našiel miesto alkohol, ktorým odbúraval svoju citlivosť a zraniteľnosť. Potom maľoval neuveriteľné veci a stváral pozoruhodné kúsky. Vedel v ľuďoch rozpoznať ich záporné vlastnosti a často krát na ne priamo poukazoval, za čo neraz dostal poriadnu nakladačku. Nazýval veci priamym menom bez akýchkoľvek obštrukcii a obchádzok. Mnohí ho poznajú ako vandráka, ktorý prechádzal špinavý a opitý mestom, ale len málokto vie, že si Marián potrpel na poriadok a čistotu. Keď sme ho s priateľmi navštívili v dome, mal tam poriadok a každá vec mala svoje miesto, bol slušne oblečený a pohostinný. Pamätám si, ako som mu umývala riad a on ho potom kontroloval. Ovoniaval ho a povedal: "Je to nedobre umyté, cítiť v tom ešte Jar. Budeme potom po jedle púšťať bubliny". Bol veľmi zábavný, keď sme išli do kina, naschvál si obliekol veľkú žltú kravatu, bol veľmi hlučný a služba ho nechcela pustiť dnu. Napokon som ich prehovorila a Marián mi sľúbil, že sa bude správať slušne, ale samozrejme to nedodržal. Už po piatich minútach pobehoval po celom kine...
PhDr. Miroslav Capovčák - výtvarník a priateľ
- Maľovali sme spolu od osemdesiateho siedmeho roku v spoločnom ateliéri. Zo začiatku sa javil ako realistický maliar. Snažil sa priblížiť realite, hoci bol farebne uvoľnený. Povedal by som, že realistickú nedokonalosť sa snažil vynahradiť farbou a abstrakciou. Preňho nebol problém pri výbere materiálu. On maľoval v skutočnosti na čokoľvek. Jeho obrazy vznikli na dopravnej značke, na kúsku dreva, šmirgli, skle, proste na všetkom. Keď nemal podklad, maľoval aj priamo na kuchynskú linku. On tie techniky zámerne neskúšal, on ich hľadal a spontánne sa prejavoval. Jeho spontánnosť nepramenila v alkohole, ako si mnohí myslia. Vyvierala z jeho poznania a pohľadu. Bol to citlivý a vnímavý človek bohatý duchom. Na obrazoch zobrazoval svoje myšlienky a pocity bez zaobalenia. Nepoukazoval na to, čo každý vidí, hoci sú tam náznaky reality, ale viac zobrazoval vnútro. Nie je pravdou, že Marián maľovať najmä opitý. Jeho obrazy vznikali za triezva. Keď nejaký namaľoval v opilosti, tak podľa mňa nebol až taký dobrý. Myslím si, že najlepšie diela stvoril, keď mal citovú alebo duševnú krízu, keď bol napríklad v núdzi a potreboval zohnať peniaze. Vtedy vytvoril nádherné diela.
PaedDr. Martina Michalovova - výtvarníčka a kamarátka
- Marián chcel, aby mu ľudia rozumeli, ale on v nich nenachádzal opätovné pochopenie. To ho veľmi trápilo a ubíjalo. Maľovanie bolo jeho poslaním. Myslím si, že sa narodil na tejto planéte v tomto regionálnom prostredí práve preto, aby tu rozvíril hladinu medzi ľuďmi, aby sa na chvíľu zamysleli nad vecami, ktoré si v kolobehu každodenného života neuvedomujú. Jeho abstrakcie, či expresívne akty neprebudených ľudí poburovali, hlupáci sa smiali a nám ostatným nádherne zarezonovali. Vedel dať do svojich obrazov veci, ktoré nie sú zo skutočného sveta. Raz v jari mu priatelia podonášali do Baškoviec kopec farieb a podkladov, ale aj radosť. Vtedy nachystal nádhernú výstavu, lebo cítil, že tí ľudia čo sú vôkol neho chcú aby bola čo najlepšia, cítil úprimnosť a spojitosť s tým čo robí. Za dve hodiny v maximálnom nasadení namaľoval šesť obrazov. Na ňom bolo úžasné to, že sa nezaujímal o to, ako obraz, ktorý začal maľovať dopadne. Vynechával akékoľvek racionálne postupy a tvoril v pravom slova zmysle. Aj on sa samozrejme časom menil - narastajúca vnútorná bolesť, nepochopenie a samota sa premietla do čoraz väčšieho priateľstva s alkoholom a jeho obrazy začali byť čoraz viac smutnejšie a nostalgickejšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
