medzi svojich, do svojho Zemplína.

Rímskokatolícku ľudovú školu skončil v Udavskom, gymnázium navštevoval v Michalovciach. Študoval teológiu, sociálne vedy, cirkevné právo. V roku 1985 bol prijatý do zboru kardinálov. Vlastní čestný doktorát filozofie honoris causa Univerzity Komenského, čestné doktoráty získal na univerzitách v Poľsku, Taiwane a USA, je nositeľom Radu luxemburskej vlády. "Panebože, keď mám mať toľkú slávu tu na zemi, čo mi potom zostane tam na druhej strane brehu," s úsmevom odpovedal na otázku, ako prežíva sviatočné chvíle na rodnej pôde jubilant. "Doma som si oživil spomienky na detstvo a mladosť, je to príjemné. Teší ma, že si ľudia vážia moje skúsenosti, azda aj to, čo sa mi podarilo urobiť, ale toto všetko som mohol uskutočniť len s Božou pomocou," dodáva úprimne.

Jozef kardinál Tomko pochádza z troch detí, sestra Margita je mladšia o 9, Paulína o 5 rokov. "Vždy mi dávali brata za príklad, bol priateľský, so zmyslom pre zodpovednosť, nezdráhal sa pomôcť. My dievčatá sme niekedy aj 'vyfasovali', uňho to nepripadalo do úvahy. Bez preháňania bol najposlušnejší. Keď mal päť rokov, stal sa z neho náš hrdina. Počas požiaru, ktorý vypukol v dedine neďaleko poľnej kolísky, v ktorej ležala niekoľkotýždňová sestra Margita, ju obetavo zachránil pred plameňmi a odniesol do bezpečia," oživuje dávno zažltnuté, no predsa hlboko zakódované spomienky na veľkého brata pani Paulína Sabolová, ktorá celý život prežila v rodnom Udavskom.

Jozef Tomko v novembri 1945 odišiel študovať do Ríma a ako povedal, rád toto poslanie prijal. Po roku 1948 na Slovensko prísť nemohol, stalo sa tak až v roku 1968 a potom po nežnej revolúcii. "Odlúčenie bolo veľmi ťažké pre mojich rodičov a najmä mamku. Nikdy som ale zahraničie nevnímal len ako cudzinu. Bolo to preto, že Rím je strediskom katolíkov a ja som si tam naozaj našiel svoju druhú vlasť. Vážne som sa zahĺbil do štúdia, darilo sa mi, a tak to nebolo až také zložité. Skôr som cítil smútok nad tým, ako to vyzeralo u nás po roku 1948."

Odkaz zo svojich nespočetných misijných ciest zanecháva významný cirkevný hodnostár v knihách Na misijných cestách I. a II. "Moje misijné cesty sa ešte neskončili. Stále fungujú srdečné priateľstvá, ktoré počas nich vznikli. Afričania aj napriek svojej chudobe pocítili, kto ich má rád... Tradičné náboženstvá sú ale plné duchov, dokonca aj u nás stále jestvujú rôzne povery. Hovorí sa: 'prišlo mu z očí' ale veď aj toto je len pozostatok strachu z Božstva, aký majú primitívne kmene. Je to osudové, ale zároveň aj nebezpečné. Jediné riešenie je pravé náboženstvo. Poviem vám, ja som ich videl sa modliť k Bohu s nesmiernou, až detinskou úprimnosťou. Celebrovať omšu v Afrike je radostné."

Vie sa o tom, že Pápež Ján Pavol II. bol dobrým futbalovým brankárom, rád jazdil na bicykli, vždy si rád pochutil na krémešoch. Aký je v tomto smere náš rodák? "Nebol som príliš športový typ, lákalo ma viac divadlo, bol som dokonca režisér. Rodičia ma vychovávali pochvalou, veľa starostí som im nenarobil. Privyrobil som si na štúdiá, zažil som aj drinu počas sťahovania siahoviny z lesov, alebo pri výkopových prácach. O to viac som si ale cenil pracovitosť mojich rodičov. Otec pracoval veľmi ťažko a oddychoval pri knihách."

Jozef kardinál Tomko pochádza zo skromných pomerov, matka bola v domácnosti a otec pracoval ako železničiar závorár, predtým pracoval na parnej píle v Udavskom. Neuveriteľná vôľa a ohromná viera pomohli Jozefovi kardinálovi Tomkovi duchovne rásť. Svätému Otcovi jedného dňa povedal: "Nikdy som nič nežiadal, nič neodmietal, ale keď som objavil náznak toho, akú cestu si mám vybrať, rozhodol som sa kráčať po nej. Nebolo to samozrejme bez ťažkostí, nenechal som sa ale znechutiť neúspechom, napokon život nie je ľahký a jednoduchý. Bytostne som to vnímal najmä v období vojnovom, v čase hlasu, biedy a utrpenia. Nenahraditeľne mi pomohli veľké duchovné osobnosti z mojej blízkosti Dr. Štefan Hések, Dr. Štefan Hlaváč, ktorého sme volali jednoducho Pišta báči, biskup Jozef Čársky. Osobnosti, ktoré si avždy vedeli zachovať skromnosť, ale aj presvedčenie," vyznáva sa vzácny človek.

Medzi cirkevnými funkciami Jozefa kardinála Tomka sú sekretár Kardinálskej komisie pre miešané manželstvá, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, člen Pápežskej komisie pre rodinu a mnohé ďalšie. "Rodina je najzákladnejšia bunka spoločnosti, pre štát i cirkev. Dôležitá pre psychiku, hoci aj skromná, ak je ale hlboko ľudská, ak je v nej teplo, ak existuje samočinne, bez nátlakov, vyvíja sa v nej ozajstný človek s ozajstnými ľudskými hodnotami. Len zdravá rodina je hodnotná."

Známe je jeho vystúpenie v Slovenskej národnej rade v roku 1991. "Keď máte veľké množstvo strán ako na Slovensku, je dosť ťažké uveriť toľkým rôznorodým programom. Natíska sa potom otázka, či politické strany nevznikajú na základe záujmových skupín, kde nejde o spoločné, verejné blaho, ale len o čiastkové," otvára zložitú tému. "Častokrát sa rodina rozdelí kvôli 'provinčnému' politikárčeniu. Po mojom prejave za mnou prišli všetci predstavitelia politických strán a zablahoželali mi. Povedal som si, že zjednotiť Slovákov, dokonca politikou, to nie je v mojej moci..."

Na otázku, čo povie počas audiencie u Svätého Otca o minulotýždňovej návšteve doma, Jozef kardinál Tomko bez váhania zareagoval: "Svätý Otče, Vy Slovákov poznáte, pripravili mi krásne slávnosti. Náš ľud má slavianske srdce, kým je zdravé, ono je bohatstvo, ktorým môžeme prispieť k budovaniu budúceho európskeho človeka."

Autor: Gabriela CHOMOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín