najväčšiu slabosť majú pre malé stromčeky bonsaje.
"S manželkou sme sa dali dokopy na turistickom zraze. Výborne sme si rozumeli, ale najväčšie prekvapenie nastalo, keď sme zistili, že obidvaja pestujeme bonsaje," hovorí s úsmevom Pavol. Marta je na materskej dovolenke a výchova ich troch detí jej zaberá všetok voľný čas, takže o vyše dvesto bonsajov sa stará prevažne Paľo. Ale aj tak si niekedy nájde trochu času a pred výstavami mu pomáha s aranžovaním.
Ak sa rozhodnete vo svojom živote venovať netradičnej záľube, nie vždy sa to stretne s pochopením vášho okolia. Ale kúsok trpezlivosti, nadšenia a správneho fanatizmu dokáže meniť myslenie ľudí. "Kolegovia v práci a známi najprv krútili hlavami, že čo som si to zaumienil, ale keď videli moje prvé pestovateľské úspechy, začali moju záľubu brať vážne," spomína Paľo.
Ak vezmeme do úvahy, že na Slovensku je len niekoľko desiatok vášnivých bonsajistov, ani nečudo, že široká verejnosť má v tejto oblasti riadne medzery. "Mnohí ľudia majú mylnú predstavu, že bonsaje sú zakrpatené stromy. Nie je to tak. Pri pestovaní bonsajov ide o miniaturizovanie stromov, ktoré majú všetky vlastnosti zdravého stromu" tvrdí pestovateľ.
Vášnivý bonsajista svoje nádherné kúsky vyhľadáva v lesoch tunajšieho regiónu. Keď po svojich potulkách lesom nájde vhodný stromček, opatrne ho vykope a donesie si ho domov. Laik by povedal, že na tom nič nie je, ale skutočnosť je prinajmenšom zaujímavá. "Stromček musíte vybrať veľmi opatrne, aby ste nepoškodili koreňový systém. Mnohé staršie stromy sa nedajú vybrať naraz, korene sa osekávajú postupne, preto sa do lesa musím viackrát vrátiť. Niekedy jeden strom takto pripravujem aj tri roky," tvrdí Pavol. Podľa neho je to nevyhnutné, aby sa stromček postupne adaptoval do nového prostredia, preto sa korienky postupne orezávajú na pôvodnom mieste. Avšak niekedy takáto piplačka vyjde nazmar. "Neraz sa mi stalo, že skoro pripravený strom mi zničila divá zver, alebo lesná technika a ľudia," tvrdí Pavol.
Čarom a krásou týchto stromov je tento vášnivý pestovateľ naplnený a okúzlený po celý rok. "Bonsaj je pekný aj v zime, keď mu opadajú listy, vtedy krásne vynikajú kontúry kmeňa a konárov," opisuje Pavol svojich miláčikov. Najviac práce ho čaká práve teraz v jari. Malé stromčeky po zime presadzuje a pristrihuje konce mladých výhonkov, orezáva hrubšie konáriky a upravuje povrch pôdy. "Tvarovanie bonsaja, keď ho formujem a dávam mu novú podobu, je pre mňa najväčší relax. Krásne je na tom to, že aj keď ho usmerňujete podľa svojich predstáv, nikdy neviete, ako bude vyzerať v konečnej podobe," vyznáva sa zo svojej vášne Pavol.
Najradikálnejším spôsobom tvarovania bonsaju je rez, ním sa dá najviac zmeniť a ovplyvniť vývin stromčeka. Potom je to drôtovanie. "Konár obtočím drôtom a ohnem ho do požadovanej polohy tak, aby zostal zafixovaný. A napríklad po roku má už konár požadovaný tvar a smer, ktorý som chcel," vysvetľuje Pavol Pľuta.
Za každým malým stromčekom sa schováva kus poriadnej niekoľkoročnej roboty a piplačky. Preto sa Pavol svojich stromčekov nerád zbavuje. "Keď má niekto veľký záujem, tak mu stromček predám, ale robím to s ťažkým srdcom. Peniaze nie sú pre mňa motívom, ktorý by ma držal pri bonsajoch. Skôr ešte nejaký stromček podarujem, ale nesmie to byť často," smeje sa pestovateľ. Ako nám prezradil, ceny bonsajov sa môžu pohybovať od päťdesiat korún až do stotisíc korún. Svoje kúsky pravidelne vystavuje v Humennom a Snine.
Na bonsajistovi zo Zemplínskych Hámroch je zaujímavá nielen jeho pestovateľská záľuba, ale aj láska k hudbe. Pavol pracuje už štrnásť rokov ako učiteľ gitary na Základnej umeleckej škole v Snine. Deťom pomáha spoznávať čaro hudby, ktorá je ukrytá v španielskej gitare, ale ako nám prezradil, sám radšej hráva tvrdšie rockovejšie veci. Na našu otázku či hrával v nejakej kapele znelo len veľké jojóój. "Hrával som v kapelách od svojich pätnástich rokoch," vyznáva sa bonsajista & gitarista, ktorý si svoje odbrnkal v skupinách Hercules, Panter, Prameň, Akcent. Po tridsiatke už v sebe potlačil túžbu hudobného rebela a začal pestovať ministromčeky. "Manželka je vlastne rada, že som vymenil koncerty sa bonsaje, aspoň som často doma," dodáva s humorom Pavol.
Počas svojej hudobno-učiteľskej praxe nenašiel vhodnú literatúru, ktorá by pomáhala deťom počas výuky na gitare, tak zozbieral všetky potrebné materiály a pesničky a vydal knihu. "Kniha vyšla pred dvomi rokmi a obsahuje detské ľudové pesničky a riekanky. Je obohatená ilustráciami môjho šesťročného syna, to ju robí prístupnejšou pre deti," dodal Pavol Pľuta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
