tridsať rokov má aj budova, do ktorej sa v decembri 1973 presťahovali z prízemia dnešného štátneho gymnázia. A s ňou aj škola, ktorej podľa jej prvého riaditeľa prischla prezývka "Molnárova". Trebišovčania ju občas volali aj Univerzita, ale ako hovorí súčasná riaditeľka školy Viera Mokáňová, dnes už nikto nevie, či to bola chvála alebo prejav závisti ako reakcia na jej úspechy. S jednou z troch najväčších škôl v meste spojila svoj život pred sedemnástimi rokmi a desať ju vedie... Reč je o ZŠ na ulici Milana Rastislava Štefánika, ktorá po revolúcii vznikla z ulice Sovietskej armády.
"Začínala s 22 triedami a veľmi rýchlo si získala dobré meno. Veľkú zásluhu mal na tom prvý riaditeľ školy Ján Molnár, ktorý v jej vedení pôsobil celých 15 rokov. Kvôli vysokému počtu detí kedysi fungovala na dve zmeny a istú dobu dokonca hrozilo, že sa pôjde na tri. Vtedy sa vytvorili nové triedy na chodbách. Zároveň vznikla cvičná kuchynka, ktorú chodili obzerať učitelia z celého kraja," ponorí sa do spomienok pamätníkov Viera Mokáňová. Ako dodáva, škola bola medzi prvými na Slovensku, ktorá mala počítače. "Riaditeľ neskôr prezradil, že odbor školstva ich chcel škole vziať. Vraj - prečo by ona mala mať, keď iné nemajú. Neuspeli, lebo jeden bol od ZRPŠ, druhý z ústredia z Bratislavy a tretí z patronátneho podniku," smeje sa riaditeľka. Urobiť bilanciu rôznych úspechov na všetkých možných súťažiach po Slovensku je podľa nej nemožné. Bolo ich vraj dosť na slušne dlhý zoznam a aj tak by sa na mnohé šikovné deti zabudlo.
Okrem vysokého kreditu má škola aj svoje špecifikum - v každom ročníku je jedna trieda úzko zameraná na matematiku a prírodovedné predmety. "Na druhom stupni majú títo žiaci viac hodín matematiky, fyziky a chémie a v ôsmom a deviatom ročníku im k tomu pribudne informatika. V tomto smere sme naozaj dobre vybavení. Dnes už deti môžu počítače využívať aj počas nepovinných hodín a každé má voľný prístup na internet dokonca aj v nedeľu."
Škola sa nemusí hanbiť ani za výučbu cudzích jazykov, ktorá je najmä v súvislosti s naším vstupom do EÚ čoraz aktuálnejšia. "Žiaľ, začíname až od 2. stupňa. Chceli by sme s výukou začať už od 3. ročníka, ale každý dobrý jazykár radšej uteká do súkromného sektora. Preto ma veľmi milo prekvapilo, keď sa mi prišla do práce nahlásiť naša bývalá žiačka, ktorá čoskoro skončí vysokú školu - nemecký jazyk. Takže ten môj sen až taký nereálny nie je," prezrádza riaditeľka. Spomínaná čoskoro absolventka "pedagogiky", ktorá sama kedysi drala na "molnárke" lavice, tu nie je žiadnou výnimkou. Mnoho školákov tu dnes učí spolu so svojim bývalými učiteľmi a mnohí bývalí žiaci sem po rokoch privedú deti...
Za zmienku stoja nástenné Školonoviny, ktoré každého žiaka, aj náhodného návštevníka, vítajú hneď pri vchode do budovy. Čoskoro po nich uzrelo svetlo sveta aj prvé číslo školského časopisu - občasníka IDEA. Pedagógovia sa deťom venujú v krúžku olympionikov, zemepisnom, astronomickom, streleckom, špecialitou je VEMERKO, ktorý najviac zaujíma starších školákov - skratka znamená výchova k manželstvu a rodičovstvu. " Táto oblasť života, ktorá ich čaká, nie je v osnovách veľmi podchytená," hovorí V. Mokáňová.
Podľa jej slov o vzťahu detí k "svojej" škole svedčia aj ich časté návštevy, hoci už sedia v stredoškolských laviciach. "Je to dobrý pocit, keď ku mne prídu len tak sa porozprávať. Neraz povedali, že im je až ľúto, že vyrástli," zamyslí sa riaditeľka. Škola má už dlhší čas svoju vlastnú hymnu a na spadnutie je súťaž o logo. "Najlepšie bude, keď si ho vyberú sami žiaci," podotkne V. Mokáňová. Ako dodáva, na rozdiel od minulosti sú dnešné deti smelšie, sebavedomejšie a rozhľadenejšie. "Na druhej strane, na mnohé z nich nemajú rodičia čas a tak škola čoraz viac supluje aj funkciu rodiny. Osobne verím, že u nás majú deti na to priestor, o čom svedčí aj ich záujem o školu, hoci ju už dávno opustili," dodáva na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
