jeden stôl, stolička a kopa humorných historiek z filmových šnúr a hereckej brandže. Preto sme využili príležitosť a na chvíľu sme šesťnásobného držiteľa ceny TýTý za najlepšieho českého herca a držiteľa Českého Leva za najlepšiu filmovú vedľajšiu úlohu vo filme Pasti, pasti, pastičky, vyspovedali.
Koncom minulého roka ste avízovali odchod zo zábavných relácii a programov. Čo bolo hlavnou príčinou vášho rozhodnutia, je to vek?
- Nie, určite to nebolo vekom. Ja si myslím, že človek, čím je starší, tým viac by sa mal zabávať. Nechať sa zabávať je niekedy dôležitejšie ako sám baviť ľudí. Je to veľmi namáhavá disciplína a ja som toho doposiaľ urobil dosť. Dvadsaťpäť dielov Na kus reči, veľké zábavné programy ako Lucerna, Špirála a mnoho Silvestrov. Moje zážitky nie sú nekonečné a potom niet z čoho čerpať a opakovať sa nechcem, preto som sa rozhodol dobrovoľne, slobodne, že s týmto druhom zábavy v televízii skončím. To ale neznamená, že sa nebudem zabávať tým, čo budem robiť teraz. Pripravujeme nový cyklus, ktorý sa bude volať Tri plus jeden. Raz za štvrťrok v ňom budú uvádzané tri zábavné poviedky.
Ak ste sa teda rozhodol skoncovať so zábavnými programami, znamená to, že budete mať viac času na seba a svoje súkromie?
- Ja som si vždy našiel čas pre seba. To, že som sa vzdal zábavy v televízii neznamená, že nastalo nejaké vákuum. Minulý rok som hral v štyroch filmoch, teraz sa pripravujú tri a dva sú v štádiu úvah. V národnom divadle začíname skúšať novú hru Naši Furianti a ďalšiu inscenáciu. Tej práce do konca roku je toľko, že nemám predstavu o voľnom čase.
Na čom sa dokáže zabaviť človek, ktorý rozdáva humor? Ste ako skúsený humorista náročným divákom?
- Nemám veľké nároky na dobrú zábavu. Humor môže mať len dve podoby - buď je dobrý, alebo zlý. Keď zacítim dobrý humor, tak sa zabávam okamžite a je mi jedno ako sa ten človek, ktorý ho "provozuje" volá, ako vyzerá a koľko za to berie. Podstatné je, aby dokázal zabaviť. Ale aj komik potrebuje vedľa seba človeka, ktorý mu nahráva, aby on mohol smečovať, keď hrá v klasickom divadle. Vlasto Burián bol geniálny komik, ale vždy mal pri sebe istého pána Marvana, ten vedel vždy, kde má stáť, čo má hovoriť a robiť. Keby nebolo pána Marvana, tak by nikdy nebolo Buriana. Iné je, keď sa na javisko postavíte sám a dve hodiny zabávate ľudí - to je ťažšie.
Ako sa vám pozdáva nová seriálová verzia Čiernych barónov?
- Musím sa priznať, že som videl len kúsok z prvej časti, a to sa mi veľmi nepáčilo. Mohla to byť len náhoda. Celý seriál som nevidel, takže neviem či bol dobrý..
Pôjde niektorý z vašich dvoch synov v hereckých šľapajach?
- Starší Tomáš absolútne nie a ani nikdy nebude, je manažérom vo vydavateľstve. Mladší Martin je ešte len siedmak, myslím si, že je disponovaný, ale to ukáže až čas... Ale určite to od neho vyžadovať nebudem.
Stíhate z Prahy alebo Brna mapovať slovenský humor a filmovú scénu?
- Čo sa týka filmov neviem, lebo za posledné roky som od vás veľa vyprodukovaných filmov nevidel. Mám pocit, že som po rozdelení tak trochu stratil kontinuitu. Napríklad, skončili pravidelné Slovenské pondelky v Československej televízii, ktoré ľudia radi sledovali. Slovenskí herci už u nás nie sú až tak známi. Ja mám výhodu v tom, že sa často stretávam s ľuďmi zo Slovenského národného divadla, takže poznám aj slovenských kolegov. Pokiaľ ide o komikov, pre moju generáciu bola určujúca dvojica Lasica a Satinský. Milan zostal, žiaľ, na všetko sám. Radošinské naivné divadlo je tiež moja krvná skupina, ale aj tu odišiel pred pár dňami Janko Melkovič. Je to smutné, zomrel aj Martin Hollý, ktorého som si veľmi vážil...
Akou životnou filozofiou, vierou sa vo svojom živote, plnom humoru, riadite?
- Mám životnú filozofiu, ktorá súvisí aj s mojou osobitnou vierou. Viem presne čo si pod tým predstavujem, ale nechcem a nehodlám tým zaťažovať druhých. Nech si každý verí ako chce. Ja sa snažím robiť všetko naplno.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
