celé stáročia. Nevzťahuje sa len na jedlo, ale na celý spôsob života, prestali tanečné zábavy, skončili sa priadky. Muži odložili fajky, cigarety a nepili žiadny alkohol. K veľkej noci neodmysliteľne patrí aj Kvetná nedeľa, keď kňazi v kostole svätili modlitbami, kadidlom a svätou vodou bahniatka, ku ktorým sa viazali mnohé zvyky a predstavy. Rozličné drobné povery boli spojené s posledným zvonením zvonov na Zelený štvrtok. Tak napríklad počas posledného zvonenia gazda niekoľkokrát udrel cepom o zem, aby vyhnal drobných škodcov z poľa. Inde zase triasli stromy, aby sa urodilo veľa ovocia. V čase, keď nezneli zvony, používali ľudia rôzne rapkáče, hrkáče, ktorých pôvodnou úlohou bolo zahnať z priestoru obce škodlivé sily. Zelený štvrtok bol tradične dňom, keď prvý raz vyháňali dobytok na pašu. Na Veľký piatok pred východom slnka sa mnohí umývali v potoku, aby nemali vredy, chrasty, lišaje, aby boli po celý rok zdraví. Na Slovensku boli známe rôzne poverové spôsoby, ktorými na Veľký piatok mali preventívne zabrániť, aby na poliach a lúkách neboli krtince a tak milenci behali po poliach a lúkách so zvoncami, aby vyplašili krtkov. Časť zvykov sa orientovala na upevnenie zdravia, prípadne na liečenie dlhotrvajúcich neduhov. Jedálny lístok bol veľmi pôstny. Biela sobota bola pokračovaním zvykov. V domácnostiach sa venovalo vareniu a pečeniu obradných jedál. Často sa varila údená šunka, ale aj iné údené mäso, varila sa huspenina, doúdila sa klobáska, piekli sa rôzne koláče sladkosti. Z vývaru údenej šunky sa pripravovali na rôzny spôsob polievky. Niekde na Veľkú noc sa pripravilo aj mladučké jahniatko.
K najstarším veľkonočným a najviac konzumujúcim jedlám patrili vajíčka, ktoré sa zdobili, farbili na rôzny spôsob. Vajíčkami sa obdarovali kúpači vo Veľkonočný pondelok. Pripravené jedlá sa väčšinou konzumovali v nedeľu a pondelok. Na Veľkonočnú nedeľu bolo v mnohých oblastiach Slovenska zaužívané svätenie jedál v kostole. Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako šikovne prišiel, taký šikovný bol pri žatve. Keď niekto spadol, bola to predzvesť nešťastia v rodine, na poliach a podobne. Stolovanie na Veľkonočnú nedeľu nám pripomína Štedrú večeru. Veľkonočný pondelok znamenala oblievačky a to od malých dievčat, cez dievčence, dievky, nevesty, mamy až po staré mamy. Mládenci po oblievačke chodili s vedrom a dievčatá kúpali v potoku či pri studni. Za dobrú oblievačku boli odmenení maľovanými vajíčkami a kalíškom dobrej pálenky. Pri polievačkách vznikali tiež rôzne riekanky a básničky. Tak napríklad: Vodička čistučká, Kristova matička, omývaš brehy, korene, omývaj i mňa, biedne, hriešne stvorenie. Alebo: Toto vajíčko rysované, kvietočkami cifrované, tomu ja ho darujem, koho verne milujem. V každej oblasti boli iné.
Nuž poprajme si príjemné Veľkonočné sviatky, rodinnej pohody a ženám veľa vody a mládencom plné vrecká vajíčok.
Pavel Andraščík, Humenné
Autor: Veľká noc sviatok jari
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
