nazerajúceho na všetko a všetkých spoza rámu okuliarov s hrubými sklami. Neprístupný šéf, dudroš a postrach zamestnancov sa našťastie stáva postavou z historických filmov. Na miesta šéfov sa nezadržateľne predierajú čoraz vekovo mladšie kategórie. Sú draví, sebavedomí, hrdí na zahraničné diplomy a skúsenosti z firiem, ktoré majú vo svete biznisu patričný zvuk. Hľadať takýchto moderných manažérov na Slovensku už nie je veľmi ťažké. Jedným z nich je 31-ročný Juraj TAPTIČ (na snímke), humenský rodák a generálny riaditeľ spoločnosti eTel Slovensko. Absolvent humenského gymnázia úspešne zvládol aj štúdium na fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Rozhovor sme začali in medias res.
Aký ste šéf?
- To sa musíte spýtať kolegov. Snažím sa byť dôsledný a efektívny. Pri práci s ľuďmi je nenahraditeľnou istá dávka empatie. Musíte sa naučiť počúvať a rozumieť vlastným ľuďom, až potom ste schopný ich riadiť. Práca s ľuďmi je extrémne náročná, nie je jednoduché to zvládnuť. Nie je to otázka výnimočného talentu, ale každodennej koncentrácie.
Východniari sú posudzovaní nielen ako ctižiadostiví, ale aj ako bezprostrední a dosť temperamentní. Je to aj váš prípad?
- Som skôr tichý človek, keď nemusím, nerozprávam, energiu venujem rozmýšľaniu, koncentrácii a najmä činom. Som platený za to, že efektívne dodávam výsledky, nie za to, že veľa rozprávam. Ale keď už k tomu príde, snažím sa byť vecný a vystihnúť podstatu problému. Neviem, či sa to potom nazýva bezprostrednosťou. A temperament svoj nemalý energetický potenciál zatiaľ zvládam, nepatrím k rozbíjačom dverí. Emócie pokladám v biznise za nežiadúce, no príležitostne za potrebné.
Skúste porovnať - čo vám v Bratislave chýba, prečo sa vraciate rád domov do Humenného?
- Bratislava je ekonomické centrum Slovenska. Napriek tomu, že sa tvár mesta na pohľad mení k lepšiemu, mesto svoj pôvodný spirit nahrádza novým. Držím Bratislavčanom palce, aby sa z metropoly nestala kocka zo skla a ocele, ktorá sa na víkend premení na ľudoprázdnu výkladnú skriňu. V tomto je napríklad Humenné podstatne príjemnejšie. Ale vo všeobecnosti ide najmä o citovú väzbu k miestu môjho detstva. Každý návrat domov je pre mňa virtuálnou cestou časom o 15, 20, 25 rokov späť. Takýto vzťah máte len k miestu svojho narodenia, a je veľmi ťažké ho nahradiť niečím novým.
Čo pre vás s odstupom času znamená Humenné?
- Je to miesto, kde som sa narodil a prežil veľkú časť svojho života. K Humennému mám veľmi pozitívny vzťah, rád sa do svojho rodiska vraciam, aj keď času je čoraz menej. Rovnako rád chodím do rodiska svojich rodičov, do Čabín. Viem oceniť nefalšovaný pokoj, ktorý takéto miesta vedia poskytnúť.
Keď sme pri spomienkach, kde ste počas pobytu v Humennom dreli lavice? Bol Juraj Taptič vzorný žiak?
- Tou mojou základnou školou bola ZŠ Jana Švermu vtedy sa tak volala. Ako dieťa som bol no, nazvime to, že som bol iný ako ostatné deti. Veľa som čítal, mával som samé jednotky. Rodičia nemali najmenší dôvod k starostiam škola mi išla takpovediac sama od seba. Strednou školou potom bolo humenské gymnázium. S odstupom času oceňujem jeho kvalitu.
Vaši kolegovia prezradili, že okrem iného vám adrenalín dvíhajú motocykle... Je to pravda? Čo parkuje vo vašej "stajni"?
- Donedávna to bola Honda CB750, čo je štvorvalcová klasika, legenda na dvoch kolesách. Momentálne pokukujem po niečom pohodlnom a vhodnom na turistiku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
