maľované veľkonočné vajíčko, alebo ak chcete farbanka, krašanka, písanka, či kraslica. Najstaršie doklady o zdobených vajíčkach pochádzajú z archeologických lokalít v Egypte, Grécku a Nemecku. Na území Slovenska ich dokladujú náleziská v hroboch zo 7. až 12. storočia. Vajíčko sa podľa predpokladov odborníkov mohlo dávať do hrobu ako symbol znovuzrodenia alebo ako jedlo pre mŕtvych...
Do polovice 20. storočia sa aj v našom regióne vajíčko tešilo veľkej úcte. Kraslicu uchovávali naši dedovia od jednej Veľkej noci do druhej a pripisovali jej magickú moc ochrániť ľudí pred chorobami a nešťastím. Najdlhšie zachovanou tradíciou bolo obdarúvanie vajíčkom. Pooblievané dievča darovalo kraslicu svojmu milému. V súčasnosti ale vajíčko stratilo svoju magickú silu a mysticizmus.
Ornamentika kraslíc prekonala dlhý a zložitý vývoj od počiatočných znakov symbolov až po súčasné výhradne dekoratívne zobrazenia. Moderní tvorcovia kraslíc svoje minidielka ponúkajú na obdiv na rôznych príležitostných výstavách. Jednou z nich je medzinárodná súťažno predajná výstava Karpatská kraslica 2004 vo Vihorlatskom múzeu v Humennom, ktorá sa koná pod záštitou generálnej konzulky konzulátu Ukrajiny v Prešove Inny Ohnivec. Prezentuje sa na nej 43 autorov z Humenného, Sniny, Medzilaboriec i Ukrajiny, ktorí do expozície poskytli celkovo 1500 kraslíc.
Jedným z autorov je aj rodák z Ruskej Kajne v okrese Humenné Michal Pasternák, ktorý tento rok získal ocenenie za zručnosť. Jeho kraslice vynikajú nápaditým kolorovaním, zdobí ich dobrých tridsať rokov a uplynulých asi desať je naozaj intenzívnych. "Nepotrebujem svoje kraslice speňažiť, asi 15 kusov si nechám doma a ostatné jednoducho darujem. Som rád, ak sa páčia, " povedal nám. Milotou a citom, so zmyslom pre kompozíciu i rytmus sú charakteristické kraslice "pisankárky" Zuzany Kapráľovej zo Stakčína. " Sú ako studničky v lese, prirodzené ako neotesané drevo, pravdivé ako ľudová pieseň. Vznikajú z nadmiery citov a vyjadrujú vždy zážitok, ktorá sa premieňa na symbol," úprimne sa vyznáva 84ročná žena.
Veľkonočné vajíčko prijali aj kresťania, napriek tomu, že jeho história vychádza z pohanských zvykov. "Kresťania, posmelení úspechom Márie Magdalény, ktorá použila vajíčko pre vysvetlenie udalosti vzkriesenia Krista, začali darúvať pri sviatku vzkriesenia červené vajíčko so slovami: " Christos voskres ." Vajíčko odvtedy slúži ako symbol. Je viditeľným znakom vzkriesenia Krista, ale i vzkriesenia v budúcom živote. Červená farba vajíčka pripomína, že pre vykúpenie ľudstva bola preliata na kríži čistá krv, " uvádza sa v rukopise zo života svätých od Dmitrija Rostovského.
Autor: Gabriela CHOMOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
