zemplínskych obcí podstatne zmenil menoslov. Nuž, nespokojnosť s človekom, ktorý sa má o nich starať, podozrenia z korupcie, laxný prístup či len obyčajná závisť sú silné motívy, aby padali hlavy. A v Zemplíne ich pred rokom a pol veru padlo dosť aj napriek tomu, že už jeseň dávno prenechala vládu zime. Ale čo už...
Neprešlo ani pár týždňov a na Ústavnom súde sa nakopili sťažnosti, že voľby boli zmanipulované a petícií za odvolanie pribúdalo utešene ako húb po daždi. A to bola treskúca zima a nováčikovia vo funkciách zažívali aj poriadny krst tvrdou realitou pravej zimnej kalamity. Ešte sa ani nestihli spamätať, šoková terapia pokračovala - v jednej obci "chýbali" staré faktúry, v inej "nesedela" koncoročná uzávierka, v ďalšej nemali audit desať rokov, v hentej ekonomickú agendu robili ručne a dôležité dokumenty sa pri tom záhadne stratili... no proste, vidiny naplnenia volebných sľubov začínali mať vážne trhliny.
A tak je to vždy - zvonku sa kritizuje a hľadajú riešenia ľahko, ale keď sa zrazu ocitnete pred Mount Everestom problémov, hoci ste čakali tak maximálne Gerlachovský štít, každý sa začne škrabať za ušami. Chronicky známy scenár sa opakuje so železnou pravidelnosťou, asi takou akože zajtra vyjde Slnko... My sme skrátka nepoučiteľní - nielen kandidáti, ktorí sľubujú hory - doly, ale aj občania. Obe strany mince radšej uveria sladkým rozprávkam so šťastným happy endom, ako možnej realite s adekvátnou dávkou pochybností. Snívanie je proste ľahšie ako pragmatický pohľad na vec a keď sa so svojimi snami pochválime, aj lístkov do volebných urien pribúda rýchlejšie, že? Ale to prebudenie, však, páni starostovia???
A tak nečudo, že sa po pár mesiacoch začínajú diať divné veci - naposledy v istej nemenovanej obci neďaleko Michaloviec. Tam horeuvedený scenár viedol až k tomu, že občania budú túto sobotu rozhodovať, či sa pred 15 mesiacmi náhodou nezmýlili, keď komusi dali hlas. Argumentov "za" je dosť - toľko sľubovaná nová škola stojí stále nedokončená podobne ako dva navlas rovnaké domy smútku, starosta dovolil, aby z obce odišla lekárka, no proste, zoznam na jeho okamžitú abdikáciu je slušne dlhý. Vec má však háčik, občania akosi pozabudli, že na svojom kresle sedí necelý rok a pol!
Pozabudli aj na to, že škola sa stavia už šestnásť rokov a dokončiť sa ju nepodarilo ani jeho predchodcovi, ktorý svoju stoličku ohrieval slušne dlho. Rovnako je to s domami smútku, nehovoriac o tom, že dve zrkadlovo rovnaké budovy sú v takej obci poriadnym nezmyslom. Občania asi zabudli aj na to, že na Slovensku je sloboda podnikania a keď chce lekár odísť do Tramtárie, tak mu v tom nikto nezabráni. Ani starosta!!! Veru, ktosi zase raz očakával menšie zázraky na počkanie a väčšie do dvoch hodín. Keď to tak nie je, chytá do ruky palicu a ide psa biť. Alebo je to tak, že kto chce psa biť, palicu si nájde? No, to musia vedieť občania. Iste, je ich svätým právom sa rozhodnúť. Keď však budú stáť nad hlasovacím lístkom, popri zlosti na nesplnené sny by sa mali na chvíľu zamyslieť a až potom hodiť kameňom. A kto je bez viny, nech ním hodí prvý...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
