no jedným z najvplyvnejších štátov Európskej únie, tento diplomat nezastupuje Slovensko, ale Českú republiku. Je úplne prvým veľvyslancom Česka vo veľkovojvodstve, no je pôvodom z obce Zalužice neďaleko Michaloviec. Nášmu denníku sa ako jedinému na Slovensku podarilo s pánom veľvyslancom skontaktovať. V exkluzívnom rozhovore prezradil nielen niečo zo svojho detstva, ale dovolil nám nazrieť aj za oponu diplomacie na tej najvyššej úrovni. Nech sa páči, zoznámte sa s Pavlom Šepeľákom.

GYMNÁZIUM NA JEDNOTKU

"Šťastné detstvo som prežil v Malých Zalužiciach. Moji rodičia, povodne súkromne hospodáriaci roľníci, boli veľmi vzácni ľudia. Vyznačovali sa pracovitosťou, srdečnosťou, ale aj prirodzenou inteligenciou. Mne a bratovi dokázali vytvoriť krásne a harmonické rodinné prostredie. Viedli nás nielen k pracovitosti a skromnosti, ale i odvahe uskutočniť svoje sny a predsavzatia," zaspomínal si veľvyslanec.

Tragická smrť otca, keď mal 14 rokov, podstatne ovplyvnila predovšetkým materiálnu stránku života rodiny. Matka, ktorá už v tej dobe bojovala s rakovinou, urobila všetko pre to, aby Pavlovi a jeho bratovi umožnila vysokoškolské vzdelanie a v rámci možnosti nahradila stratu otca. "Za to som jej nesmierne vďačný," vyznal sa.

Pavol už od detstva veľmi túžil poznávať iné krajiny a cestovať. Mama mu často vyčítala, že je príliš netrpezlivý a chce všetko a hneď. Deväť tried základnej školy navštevoval v Zalužiciach, potom nasledovalo Gymnázium Pavla Horova v Michalovciach. "Dnes už môžem bez zveličovania prehlásiť, že michalovskému gymnáziu a jeho kvalitnému profesorskému zboru vďačím v mnohom za moje budúce smerovanie. Mal som českú profesorku francúzštiny, ktorá sa mi veľmi venovala. Dodnes spomínam na jej neformálny prístup k študentom a prvé zvukové nahrávky s Gérardom Philipom, Edith Piaf, či Jeanom Gabinom. To bolo v dobe socializmu veľkou vzácnosťou."

Z MOSKVY DO NEW YORKU

Po vysokej škole a štúdiách na Inštitúte medzinárodných vzťahov v Moskve, jeho kroky automaticky viedli na Ministerstvo zahraničných vecí ČSSR do Prahy. Odtiaľ odišiel na prvú zahraničnú misiu priamo do New Yorku, kde mal na starosti problematiku ekonomického a finančného výboru OSN. V tom čase tam pôsobil aj Eduard Kukan, ktorý mu dokonca šéfoval. "Mal som šťastie, že mojim bezprostredným nadriadeným bol v tej dobe človek, ktorý sa stal posledným veľvyslancom a stálym predstaviteľom Československa pri OSN. Vždy som si vysoko cenil nielen jeho profesionálne znalosti, prehľad a spôsob, akým zvládal i tie najnáročnejšie pracovné povinností, ale tiež jeho ľudský prístup a schopnosť načúvať ostatným," myslí si.

Z New Yorku odišiel koncom roku 1992, usadil sa v Prahe, odkiaľ bola jeho manželka a pracoval na Ministerstve zahraničných vecí v Prahe. Ako štátny zamestnanec a ústavný činiteľ v ČR, ktorý môže mať iba jedno občianstvo, prijal to české.

Práca diplomata ponúka stretnutia so zaujímavými ľuďmi. Výpočet top politikov a celebrít, s ktorými sa Pavol Šepeľák stretol, je naozaj zaujímavý. "Bill Clinton, Princ Charles, Boutros Boutros-Ghali, Kofi Annan, Ariel Sharon, Šimon Peres, ale aj Paul Newman, či Woody Allen. Z newyorského pobytu mám napríklad v živej pamäti prvú oficiálnu návštevu prezidenta Václava Havla a predsedu vlády Milana Čalfu (tiež absolvent michalovského gymnázia) v New Yorku začiatkom r. 1990. Po prijatí Havla na Kolumbijskej univerzite sa uskutočnil na jeho počesť slávnostný koncert. Na ňom som mal možnosť hovoriť s celou radou hviezd z Hollywoodu."

Ako sme sa dozvedeli, aj so súčasným prezidentom R. Schusterom ho tiež spája zaujímavá príhoda. "Bolo to počas jeho oficiálnej návštevy v Luxembursku na jednom spoločenskom podujatí. V prítomnosti ministra zahraničia E. Kukana a veľkovojvodu Henriho pán prezident pri čaši vína poznamenal, že Slovensko má toľko vynikajúcich diplomatov, že ich požičiava i Českej republike."

LUXEMBURSKÁ PREMIÉRA

Prvým rezidenčným veľvyslancom Českej republiky v Luxembursku sa stal na základe menovania vtedajšieho prezidenta Václava Havla a výkonu funkcie sa ujal po odovzdaní poverovacích listín veľkovojvodovi Henrimu 14. októbra 2002. "Českú republiku spája s veľkovojvodstvom nielen viac ako 130 rokov spoločnej histórie za panovníkov Jána Luxemburského, Karola IV., Václava IV. a Žigmunda, ale i spoločná budúcnosť v EÚ."

Ako vyzerá jeden pracovný deň veľvyslanca? "Začína ranným nástupom do práce, prvou povinnosťou je spracovanie písomnej a stále rastúcej elektronickej pošty a korešpondencie. Nasleduje krátka porada úradu a rozdelenie úloh. Okolo deviatej začínajú prvé naplánované prijatia a dohovorené schôdzky. Rovnako väčšina obedov má pracovný charakter. Luxembursko je rozlohovou malým, ale významom dôležitým štátom EÚ. Je druhým najväčším sídlom európskych inštitúcii, centrom privátneho finančníctva a celého radu svetových nadnárodných spoločností. Večer obvykle venujem spoločenským a kultúrnym udalostiam. Predtým som si myslel, že po New Yorku a Ženeve budem mať v Luxembursku viac času na rodinu. Opak je pravdou. V bohatom Luxembursku je nespočetné množstvo akcií. Vzhľadom na limitovaný počet veľvyslanectiev (celkom 22) je ambasádor všade pozývaný. Často sa zúčastňujem 2-3 podujatí za jeden večer. Domov sa vraciam v najlepšom prípade hodinu pred polnocou."

Voľného času má veľmi málo, každú voľnú chvíľu venuje rodine. "Bez nej by som dlhodobé vyslanie neprijal. Mám 10-ročnú dcérku Pavlínku, ktorá je vo francúzskej triede Európskej školy a 7-ročného syna Michala, ktorý je v anglickej triede na tej istej škole. Manželka je z Prahy, pôvodným povolaním letuška."

V Luxembursku rodine pána veľvyslanca najviac chýbajú hory. "Chýba mi tiež dynamika života v New Yorku. Luxembursko je ale pozoruhodnou a príťažlivou krajinou. Nie nadarmo sa hovorí "Čo je malé je i pekné". Luxemburčania sa úzkostlivo snažia zachovať svoju identitu a jazyk. Vzhľadom k histórii nechcú, aby boli považovaní ani za Nemcov ani za Francúzov. Každý Luxemburčan obvykle hovorí (aspoň) troma oficiálnymi jazykmi krajiny a to luxembursky, francúzsky a nemecky. Luxemburčania sú bohatí, žijú však diskrétne. Sú realisti a pragmatici a vyznačujú sa patriotizmom. Tak ako my, majú radi dobrú kultúru, zábavu, ale i jedlo a pitie."

Domov na Zemplín sa vždy vracia rád. "Som toho názoru, že na svoje korene by človek nemal zabúdať. Stále cítim silnú väzbu k rodným Michalovciam. Domov do Zalužíc, kde mám rodičovský dom a brata s rodinou, sa snažím dostať raz ročne. Nie vždy sa nám to podarí. Ale s bratom Milošom si telefonujeme a píšeme pravidelne."

Cíti sa Pavol Šepeľák ešte Zemplínčanom, alebo skôr Slovákom, pracujúcim pre Česko v Luxembursku? "Dúfam, že z toho, čo som už povedal, je moja láska k Zemplínu evidentná a myslím, že sa vôbec nevylučuje s druhou časťou otázky. Ako Slovák som veľvyslancom a predstaviteľom Českej republiky v Luxembursku a verím, že v rozšírenej Európe budú práve prepojenia tohto druhu prínosom."

* * *

ŽIVOTOPIS

Narodil sa 21.12.1957 v Michalovciach, detstvo prežil v obci Malé Zalužice. Rodičia boli pôvodne súkromne hospodáriaci roľníci, otec mu tragicky zomrel keď mal 14 rokov. Po absolvovaní Gymnázia Pavla Horova v Michalovciach, kde prospieval s vyznamenaním, pokračoval v štúdiu na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, odbor zahraničný obchod. Na konci 1. ročníka odišiel študovať na Inštitút pre medzinárodné vzťahy v Moskve. Pôvodne ho prijali na katedru medzinárodných ekonomických vzťahov pre jazykovú kombináciu vietnamčina francúzština. Tú nakoniec neotvárali, a tak mohol štúdium ukončiť s kombináciou francúzština angličtina. V roku 1983 získal na VŠE vysokoškolský diplom.

Svoju diplomatickú dráhu odštartoval v roku 1983 na Ministerstve zahraničných vecí v Prahe, na oddelení pre medzinárodné ekonomické organizácie. V roku 1988 nastúpil Pavol Šepeľák na Stálu misiu Československa pri OSN v New Yorku, kde zastupoval krajinu v hospodárskom a finančnom výbore ako zvolený spravodajca pri 44. zasadaní Valného zhromaždenia OSN.

Po jeho návrate do Prahy na Ministerstvo zahraničných vecí viedol v roku 1993 Oddelenie pre mnohostrannú pomoc a ekologickú spoluprácu. Na svetoznámej Pembrok College v britskom Oxforde ukončil v rokoch 1993-1994 postgraduálne štúdium pre diplomatov.

Od roku 1994 2000 bol Pavol Šepeľák veľvyslaneckým radcom na Stálej misii Českej republiky v medzinárodných organizáciách so sídlom v Ženeve. Zároveň bol zástupcom veľvyslanca vo Švajčiarsku.

Pred svojím vymenovaním na mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Českej republiky pre Veľkovojvodstvo Luxemburska bol na českom Ministerstve zahraničných vecí v roku 2000-2002 riaditeľom Odboru medzinárodných organizácii. V októbri 2002 sa stal prvým veľvyslancom Českej republiky v Luxembursku.

Je ženatý, má 2 deti.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín