symbolicky podá ruky 25 národov novej Európy. Spájania ľudí, ktorí hovoria inými jazykmi, ale napriek tomu si rozumejú. Spájania ľudí, ktorí stovky rokov žili v tom istom regióne v Zemplíne, ale pred ôsmimi desiatkami rokov sa zrazu ocitli na opačnej strane hranice. Spájania ľudí, ktorých sa výreční politici roky snažili presvedčiť, že každý sme iný a o to svoje máme bojovať za každú cenu. Žiaľ, aj za cenu obetí dobrých vzťahov medzi nami. Zemplín si po rokoch tichých aj otvorených sporov konečne vydýchne sme spolu! Do Európy nevchádzame ako Maďari a Slováci, ale ako Zemplínčania.
Tento historický okamih sme potvrdili svojimi podpismi na oficiálnej listine založenia Zemplínskeho Euroregiónu. Svoju pečať na ňu vtlačilo takmer päť desiatok ľudí z oboch strán hranice, ktorá už o tri dni prestáva existovať. Už ju zrušili s vysokou dávkou viery v budúcnosť, silnou esenciou racionality, príchuťou nostalgie aj návalu emócií a pravdaže, s nevyslovenou, ale precítenou štipkou skepsy. Veď hej, zrušiť to, čo sa za roky odlúčenia zakorenilo niekde hlboko v nás, bude určite ťažšie, ako zobrať pero a čosi podpísať. Vieme to my, Slováci, vedia, to oni Maďari. Ale predsa je tu zopár dôležitých signálov, ktoré svedčia, že sa to môže podariť, len musíme všetci chcieť...
Celý slávnostný akt prebiehal v historickom župnom dome v Sátoráljaújhelyi, kam sa stovky rokov schádzal len výkvet maďarského národa. Historickému okamihu sa z obrazov v životnej veľkosti prizerali osobnosti maďarského života ako nemí svedkovia, že takto je to správne Zemplín bol, mal byť a konečne je opäť kompletný.
Ceremoniál otvorila nie maďarská, ale slovenská hymna!!! Uvedomil si niekto z nás Slovákov, čo to znamená? Veď aj pri oficiálnych príležitostiach vždy najskôr znie národná hymna a až potom z úcty aj hymna hostí. Malá nuansa, ktorou podalo vedenie maďarského mesta Sátoráljaújhelyi ako prvé ruku všetkým Zemplínčanom - Slovákom, lebo vie, že tento štýl delenia sa pomaly stane anachronizmom.
Hrdý maďarský národ urobil veľké gesto, hodné novodobých Európanov. Budeme ho schopní aj my, keď "oni" prídu k nám do Trebišova, Michaloviec či Humenného?
Okázalé, ale miestami aj trochu bojazlivé a neisté, bolo podanie rúk medzi nami Zemplínčanmi. Jazykové bariéry napochytro vyriešil šikovný tlmočník. Novinári pozorne sledovali každú tvár, fotoaparáty cvakali, mená volaných na podpis šľahali vzduchom ako biče. Posledný podpis, úsmev, prípitok šampanským. Sme spolu, konečne, po toľkých rokoch. Koniec? Nie, Zemplínčania, toto je začiatok - začiatok hojenia starých rán, začiatok normalizácie vzťahov a... začiatok našich nových dejín. To, ako ich budeme písať pod spoločnou hlavičkou, už záleží len a len od nás...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
