najvýchodnejších regiónov únie Zemplína. Kto by sa nepotešil, veď cestovať takmer do celej Európy len s občianskym preukazom je super. A pocit zaradiť sa na priechode či letisku do modrého pruhu pre obyvateľov EÚ je tiež pocit, ktorý stojí za to! Radosť majú aj obchodníci a Zemplínčania, ktorí týždeň čo týždeň derú pneumatiky na svojich škodovkách, aby čo to ušetrili pri nákupoch na maďarských či poľských trhoviskách a vždy pri prechode cez hranice riešili dilemu, ako vybabrať s colníkmi. Vstup do EÚ má milión ďalších výhod, ale nie o nich má byť tento komentár.
Skôr ma zaujalo niekoľko paradoxov, ktoré z nesporne historického rozšírenia únie vyplývajú pre obyvateľov Zemplína. Tou najpodstatnejšou je porovnanie HDP (hrubého domáceho produktu) na obyvateľa. Kým Bratislavský región dosahuje 102% priemeru bývalých krajín EÚ a je druhým najvyspelejším regiónom desiatich pristupujúcich krajín, východné Slovensko je v rebríčku najslabších regiónov na "peknom" deviatom mieste a HDP na obyvateľa tu dosahuje len 34%. Čo to v praxi znamená? Stručne a jasne kým v našom hlavnom meste vyprodukujú na obyvateľa toľko, ako jeden priemerný Nemec, či Francúz, v Trebišove či Snine je to asi tretina. Rozmeňte to na drobné a vyjdú vám vyššie mzdy a životná úroveň, viac odvedených daní a tým aj viac peňazí do opráv ciest, či na rozvoj regiónu. Porovnanie miery nezamestnanosti v Zemplíne, ktorá v Trebišove a Michalovciach atakuje 30-percent a v Humennom je o desať percent nižšia s 6 až 7 percentnou na západnom Slovensku je asi zbytočné.
Druhou nočnou morou, ktorú určite (!) nevyrieši vstup do žiadnej únie, je problém rómskej komunity. Februárové sociálne nepokoje ukázali, že je najvyšší čas prestať si myslieť, že rómsky problém sa vyrieši sám od seba. Postaviť v osade v Sečovciach školu za desiatky miliónov je síce fajn, kým však budú ich deti aj naďalej žiť v plechových páchnucich dierach, nič sa nezmení. Lokálne elity sa tvária, ako keby mal problém s osadami a geometrickým radom sa zväčšujúcou komunitou vyriešiť štát. Omyl páni, záleží predovšetkým na šikovnosti starostov, primátorov a poslancov v mestách a obciach, či budú hľadať riešenia, alebo len výhovorky.
Plakať nad rozliatym mliekom, najmä ak je tu šanca na nejakú eurofondovú smotanu, by ale bolo hlúpe. Jediné, čo môže Zemplínčanom pomôcť, je zobrať rozum do hrsti a začať konečne robiť. S výnimkou Sniny a Humenného, kde sú vďaka projektom Sninských rybníkov a priemyselného parku o dva kroky ďalej, to v súvislosti s eurofondmi platí najmä pre driemajúce magistráty v Michalovciach a Trebišove. Odkaz obyvateľov regiónu v minuloročnom referende bol totiž jednoznačný. Za vstup do únie bolo 89,69 percenta účastníkov referenda!!!
Autor: fnm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
