susedov len vďaka trochu excentrickej polohe. Kým Starina skončila pod hladinou vody a Smolník, Ruské, Zvalu, Daru, Ostružnicu a Veľkú Poľanu pred rokmi vysťahovali, ona zostala. Vlani si po prvýkrát v histórii s veľkou pompou pripomenula 435. výročie prvej písomnej zmienky. Ako hovorí starosta Ján Zubaľ, kým v roku 1836 tu žilo 115 obyvateľov, po takmer dvoch stovkách rokov ich tu nájdete sotva deväťdesiat. Jalová dedina, ktorá ušla Starine.
"V dedine je dnes len 46 domov a asi osem je už roky prázdnych. Väčšinou tu žijú starší ľudia, mladých rodín je len zopár, ale detí nám postupne pribúda. Za posledné roky sme pokrstili asi deväť a vlani sme dokonca mali aj svadbu," vyratúva Ján Zubaľ počas okružnej exkurzie dedinou.
Slovo okružnej sme nepoužili náhodne - okolo dediny naozaj existuje akýsi kruhový objazd a kým sa dostanete na jeho koniec, absolvujete prechod cez päť mostov. "Vidíte, to som si nikdy neuvedomil, že ich je toľko," smeje sa starosta.
Ako prezrádza, názov Jalova nesúvisí s jalovosťou, ale je odvodený od jedľového dreva, ktorého je v tunajších lesoch nadostač. "Už v starých análoch sa píše, že práve do Jalovej chodili všetci z okolia na "jalove", čiže jedľové drevo. V rusínčine sa jedľa volá jelica," vysvetľuje.
Ako dodáva, škola, kde dnes sídli obecný úrad, je už 20 rokov prázdna a využíva sa len sporadicky. Napriek nízkemu počtu obyvateľov a ich vekovej skladbe tu funguje obchod a dokonca aj krčma. "Tam sa sústreďuje spoločenský život - chlapi debatujú, ale inak tu niet kde ísť," zamyslí sa Ján Zubaľ, ktorý pracuje v Stakčíne a do úradu dochádza keď treba.
Ani s dopravou to v Jalovej nie je jednoduché. Kto nemá vlastné auto, má smolu autobus sem totiž zachádza len trikrát denne. "Kto chce cestovať v inom čase, musí zísť asi kilometer na križovatku pri hlavnej na Ulič," podotkne Ján Zubaľ. Ako dodáva, problémy sú tu aj s výdobytkami techniky, akými je televízor či mobil. Jeho slová dokazuje mladá dievčina s telefónom v ruke, chaoticky sa pohybujúca po ceste. Podľa starostu hľadá signál. "Na mobil je najlepší hore na kopci a aj televízny je veľmi slabý, takže dedinčania skoro nič nechytajú," vysvetľuje. Vodovod tu nemá takmer nikto a slovo plyn je tu neznámym pojmom.
Nejaké perličky však majú aj tu. Jednou je nový pravoslávny kostol, druhou zase starý grécko katolícky. Prečo? "Starý pravoslávny stál nad dedinou, ale cez vojnu ho rozstrieľali. Keďže po nástupe socializmu sa grécko-katolícke vyznanie začalo potierať, pravoslávni začali slúžiť obrady v drevenom grécko-katolíckom kostolíku," pozerá do histórie hlava dediny. Kým prišla "nežná", starý pravoslávny kostol úplne schátral a napokon ho zbúrali. Nový vybudovali na mieste niekdajšieho futbalového ihriska (?!) pri starej škole. Aj tak ho vraj nikto nevyužíval a lokalita v strede dediny vyhovovala aj veriacim. "Začali sme ho budovať v roku 1995 a o tri roky neskôr sme ho vysvätili. Je to asi najlacnejší chrám na Slovensku - budova aj so zvonicou nás vyšli len na 500-tisíc korún, lebo všetko sme robili svojpomocne," hovorí Ján Zubaľ.
Nemenej zaujímavá je história druhého kostola drevenej cerkvi, ktorú od jej postavenia už trikrát sťahovali. "Najskôr bol na Skladoch, potom ho celý rozobrali a preniesli na Komarčino a teraz zase na kopec Pod Hrunom, kde už hádam aj zostane. Tam ho dali, medzi lipy, ktoré sú symbolom Slovanov. Pekné miesto," priznáva starosta. A aby bola vec ešte zaujímavejšia, ku cerkvi sa máte šancu dostať len cez jeden zo súkromných dvorov. Jeho majiteľ s beťárskym výrazom zdiaľky vykrikuje, čo dáme za prechod cez jeho súkromný pozemok, ale napokon povolí. "Grékokatolíci teraz "cerkev" a opravujú a potom urobia aj cestu," poznamená Ján Zubaľ.
Podľa neho je najväčšou devízou Jalovej nádherná príroda a čerstvý vzduch. "Boli tu Rakúšania, Francúzi aj Američania, a ani sa im nechcelo odísť. Mojím snom je rozbehnúť tu agroturistiku aj projekty mám v hlave. Žiaľ, ročný rozpočet celej dediny je asi 200-tisíc korún a ja robím len na úväzok. Ale to nič - veď to hádam vyjde... A príďte na odpust - na Sv. Georgija, ktorý je patrónom pravoslávneho kostola, tu bude veľká sláva," dodáva na záver.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
