Korzár logo Korzár Dolný Zemplín
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Eurokomisár Figeľ: Liberalizácia vízového režimu s Ukrajinou áno, víza zadarmo nie

Po našom vstupe do Európskej únie je slovensko-ukrajinská hranica vonkajšou hranicou únie. Prvého mája sa nič zásadné nezmenilo, dramatické zmeny sa

dajú čakať asi až v roku 2007, kedy sa staneme členmi Schengenského systému. Ako to ovplyvní život Zemplínčanov? Aký charakter nadobudnú vzťahy s Ukrajinou? Na tieto otázky sme sa pokúsili nájsť odpoveď v exkluzívnom rozhovore s prvým slovenským eurokomisárom Jánom Figeľom (na snímke).

Ľudia z prihraničných oblastí sa obávajú, že keď začne v roku 2007 platiť Schengen, vznikne nová železná opona a dnes už dosť obmedzené kontakty z Ukrajinou ešte ochabnú. Sú obavy opodstatnené?

- Myslím, že nie. Je pravda, že budeme musieť ručiť za bezpečnosť nielen obyvateľov Slovenska, ale celej západnej Európy, ktorá pravdepodobne v roku 2007 presunie svoje kontroly do tohto priestoru, na ukrajinskú hranicu. Obavy sú často prirodzené, najmä z nedostatku skúseností a poznania. Schnegen na hranici nemá byť čiarou rozdelenia, ale líniou novej spolupráce. Toto je strategický priestor pre budúcu úniu. Ukrajina a Rusko si zaslúžia strategické vzťahy v plnom slova zmysle, a tie nemôžu ísť ponad Slovensko, majú ísť cez nás a s nami.

Skryť Vypnúť reklamu

Neuralgickým bodom v slovensko-ukrajinských vzťahoch sú vízia. Tie znepríjemňujú život najmä ľuďom v prihraničných oblastiach Zemplína. Poľsko a Maďarsko má iný vízový režim, víza pre Ukrajincov vydávajú bezplatne a Maďari a Poliaci víza na Ukrajinu nepotrebujú. Čo bráni Slovensku, aby aplikovalo systém ako naši susedia?

- Slovensko sa v roku 2000 rozhodlo zaviesť víza najmä v línii spolu s Českom, dôvody boli hlavne bezpečnostné. Budúci model bude harmonizovaný a postupne sa ujednotí. Akurát prechod naň je rôzny. To medziobdobie by mohlo byť formované ďalšou liberalizáciou vízového režimu, či už na báze spolupráce v oblasti kultúry, školstva, alebo regiónov, respektíve prihraničnej zóny. Aj v rámci EÚ sa čoskoro sformuje koncept takzvanej širšej Európy, alebo európskeho susedstva, v ktorom budú modality pre istú formu liberalizácie schengenského vízového režimu. Preto je správne a potrebné ísť smerom k väčšej intenzite a častejším cezhraničným kontaktom.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako bude vyzerať spoločný schengenský vízový režim voči nečlenským krajinám? Priblíži sa k česko-slovenskému, či maďarsko-poľskému modelu?

- Bude to ten náš. Meniť radikálne náš dnešný systém preto vidím ako problém. Susedia sa budú približovať k schengenskému vízovému systému. Napriek tomu je treba, aby Európa rozmýšľala a pripravovala intenzívnejšiu komunikáciu s východom i juhovýchodom kontinentu, lebo je to v jej záujme. Slovensko na rozdiel od minulosti už môže formovať takúto stratégiu a to považujem za dôležité. Aby sme nevytvárali nejaké tretie, štvrté špecifické riešenia, ktoré za chvíľu bude treba prerábať, ale spoločné, európske, osožné pre obe strany. Aby neboli o novom rozdelení v Európe, ale o novej línii spolupráce s tým, že dvere majú zostať otvorené.

Skryť Vypnúť reklamu

Obyvatelia Zemplína majú obavy z toho, že región by sa mohol po vstupe do únie a vstupe do Schengenu mohol stať akýmsi nárazníkovým pásmom. Neprevážia tu negatíva nad výhodami z členstva v únii?

- Podľa mňa pozitíva majú prevýšiť problémy, no nepôjde to automaticky. Je to o tom, že štátne či samosprávne orgány, firmy i občania budú konať. Nič neprichádza samo, iba na dverách býva napísané, že "zatvára samo" (smiech). Ak sa tu vytvorí európske susedstvo, nie nový typ železnej opony, tak z toho budú profitovať obe strany. Ak sa stratégia vzťahov s Ukrajinou bude rozvíjať cez Slovensko a nie ponad nás a keď to nenecháme na iných, tak z toho môže profitovať východoslovenský región. Záujmy i problémy dnes idú ponad hranice a nedajú sa limitovať. Únia nás podporí o to viac, o čo budeme pripravení a schopní tieto problémy riešiť. Pretože únia to sme my, nie partia úradníkov, ktorá za nás vyrieši starosti. Čím viac toho dokážeme vyriešiť na miestnej úrovni, tým väčšiu solidaritu a pomoc môžeme očakávať, lebo na to pôjdu prostriedky. Či už v rámci bezpečnosti, alebo tzv. kohézie, budú hľadať odpovede priamo v regiónoch. Opakujem, stratégia budúcej rozšírenej únie musí ísť cez nás. Aby sme z toho profitovali, to už je vec konkrétnych výziev pre ľudí v samospráve, firmách či treťom sektore.

Najčítanejšie na Dolný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 41 736
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 282
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 012
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 426
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 979
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 921
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 360
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 239
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 098
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 975
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Centrála Záchrannej služby Košice by mala po zmenách sústrediť väčšinu košických staníc.

Zmenu čaká tretina staníc na východe.

4 h
Ľudia by sa čoskoro mohli vrátiť do mesta.

Poslanec: Čím skôr, lebo bude viac psychiatrických pacientov ako nakazených.

4 h
V čase, keď v Sosne natáčali Fontánu pre Zuzanu II, neexistovala ešte vyššia prístavba. Dostavali ju až neskôr.

Padlo to na zmarenom územnom pláne.

4 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

15 h

Prvá vlna ich minula, druhá udrela horšie.

5 h

Nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí.

22. jan

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop